Ako sa vyvíjala ekonomická kríza v Írsku?
Napísal Lenka Rusnáková   
Pondelok, 09 Máj 2011 12:11

O tom, že írsky novorodenec prichádza na svet s dlhom 18 888 Eur

Po mesiacoch analýz, predpovedí, obviňovaní a odmietania zodpovednosti za krach írskej ekonomiky musí človek dobre zaloviť v pamäti, ak si chce spomenúť na život „predtým“. Pamätáte si ešte na časy, keď sme nemuseli rozmýšľať, či sú naše úspory v írskych bankách bezpečné, keď sa deti rodili nezaťažené obrovskými dlhmi a hlavne na časy, kedy sme sa nemuseli báť, že o pár mesiacov môžeme prísť o prácu?

 

Všetko sa to akosi prirýchlo zvrtlo. Len čo sme si zvykli na pojem "credit crunch", médiá prišli s novým obľúbeným slovíčkom - bailout. Bailout doslova znamená pomoc v núdzi, finančnú pomoc. Pre Írov však nedávno toto slovo nadobudlo nový význam - poníženie - v očiach okolitých krajín a hnev nad neschopnosťou zodpovedných osôb spravovať krajinu tak, ako to sľubovali v predvolebnom období. Ako je možné, že Íri v súčasnosti dlhujú Európskej únii a Medzinárodnému menovému fondu 67,5 miliárd Eur? Kde sa to všetko začalo a ako sa to skončí?

„Risk je zisk“ alebo „V najlepšom treba prestať“

Ešte v roku 2004 sa o írskom bankovom systéme mohlo povedať, že fungoval. Pomer medzi vkladmi a úvermi bánk bol 100% - znamená to, že ak si banka vzala úver, v plnej miere ho bola schopná kryť vkladom v rovnakej výške. Zaručovalo to stabilitu systému. Šéfovia írskych bánk si však brúsili zuby na väčšie bonusy a začali čoraz viac riskovať. Po celom svete hľadali možnosti ako si požičať ďalšie peniaze, ktoré by následne poskytli vo forme úverov doma v Írsku. Čím väčšie zisky banka dosahovala, tým vyššie boli bonusy bankárov. Jedným zo zdrojov úverov sa ukázali byť americké banky, ktoré sa v roku 2007 dostali do veľmi vážnych problémov.

Bývalý premiér Brian Cowen a minister financií Brian Lenihan, ktorí boli vo vláde v čase, keď Írsko požiadalo o pôžičku z EU a IMF.

 

Problém amerických bánk sa stal problémom svetovým

Podľa Cliffa Taylora zo Sunday Business Post sa tak stalo jednak preto, že poskytovali vysoké hypotéky ľuďom, pri ktorých bola veľká pravdepodobnosť, že ich nebudú môcť splatiť - chudobným, a ľuďom bez stáleho zamestnania. Druhým dôvodom bol fakt, že úroková miera v USA vzrástla z 1% v roku 2004 na vyše 5% v roku 2007. Dlžníci sa zrazu ocitli v pozícii, kedy sa splátky vyšších úrokov stali nemožnými. Veľa amerických bánk pristúpilo k jednotnému riešeniu - úvery popredávali investorom z celého sveta. Takto sa vlastne problém amerických bánk stal problémom svetovým. Napriek tomu, že írske banky a The Financial Regulator popierajú výraznejšie investície do neistých amerických úverov, podľa Taylora tu existuje spojivo medzi bankrotom amerických bánk koncom leta 2007 a sťaženým prístupom írskych bánk k fondom na medzinárodných trhoch. Keďže dianie v USA sa začalo vyhrocovať a čoraz viac poskytovateľov úverov bankrotovalo, zmenil sa aj prístup k heslu „risk je zisk“. Investori začali opatrnejšie zvažovať, komu zveria svoje peniaze. Nová filozofia sa odrazila aj na množstvách úverov tečúcich do Írska. Otázkou je, či už vtedy nebolo neskoro.

Ďalšie príčiny

Ekonomické problémy Írska má však na svedomí aj kolaps trhu s nehnuteľnosťami. Na jar 2008 začali prudko klesať ceny akcií írskych bánk, najmä Anglo Irish Bank, a odvtedy sa situácia už len zhoršovala. V septembri sa situácia v USA vyostrila, a vyvrcholila tým, že najväčšie americké investičné banky ako Merrill Lynch a Lehman Brothers požiadali štát o pomoc. Ocitli sa na pokraji krachu. Svetom sa začala šíriť panika.

Aký mala americká kríza dopad na Írsko?

Najväčším problémom sa stal fakt, že banky už nemali veľa možností požičať si peniaze na medzinárodných trhoch, a tiež že veľa medzinárodných depozitov, vložených do írskych bánk, bolo odtiaľ vybratých. Investori odstupovali zo stavebných projektov a začali sa na Írsko pozerať ako na krajinu s obrovským úverovým rizikom. Dôsledkom bolo, že sa developeri a ďalšie firmy spojenené s trhom s nehnuteľnosťami začali oneskorovať so splátkami pôžičiek a prichádzali o veľké peniaze. Toto viedlo k obrovským stratám na ziskoch bánk. Dokonca aj tie najväčšie sa stali nesolventnými.

Na jeseň 2008 oznámila írska vláda, že vytvorila garančnú schému v hodnote 400 miliárd Eur, ktorá ma pokryť šesť bánk v krajine, vrátane Anglo Irish Bank. Táto banka je spojená aj s najväčšími problémami a škandálmi. V decembri bola rekapitalizovaná štátnymi prostriedkami v hodnote 1,5 miliardy Eur, v roku 2009 bola znárodnená. Šéf predstavenstva Sean Fitzpatrick sa v decembri 2009 priznal, že pred akcionármi skryl viac ako 80 miliónov Eur v tajných úveroch, a rezignoval. Neskôr vyhlásil bankrot.

V marci 2010 oznámila Anglo Irish najväčšie straty v histórii Írska - 12,7 miliárd Eur. V septembri 2010 sa Centrálna banka Írska vyjadrila, že záchrana Anglo Irish bude stáť občanov až 34 miliárd Eur. Rozpočtový schodok tak dosiahol približne 32% hrubého domáceho produktu. Banka Allied Irish Bank a stavebná spoločnosť Irish Nationwide takisto potrebovali pomoc, čím sa celková výška finančnej záchrany vyšplhala na 40 miliárd Eur.

Veci nepomohla ani skutočnosť, že v roku 2007, v období najväčšieho rozmachchu írskej ekonomiky, sa do maxima dostali aj výdavky vlády

Problémy trhu s realitami sa odrazili aj na príjmoch štátu. Keďže počas boomu prúdilo do štátnej pokladnice množstvo peňazí z daní súvisiacich so stavebnou aktivitou, s kolapsom trhu s nehnuteľnosťami sa výrazne znížili príjmy štátu. Veci nepomohla ani skutočnosť, že v roku 2007, v období najväčšieho rozmachu írskej ekonomiky, sa do maxima dostali aj výdavky vlády. Tie vzrástli z 27 miliárd Eur v roku 1998 na 76 miliárd Eur v 2008. A ni ďalšie tri roky po začiatku krízy nebola vláda ochotná obmedziť míňanie štátnych peňazí, čo jej dodnes vyčítajú nielen ekonomickí experti ale aj írska verejnosť. V láda, minister financií a Financial Regulator sa síce začiatkom roka 2008 tvárili, že majú všetko pod kontrolou. Podľa nich boli totiž problémy s financovaním bánk spôsobené len neochotou investorov riskovať. Nevšimli si ale aj ďalšie masívne straty, ktoré sa na krajinu rútili nebezpečnou rýchlosťou - tvorili ich úvery, ktoré nemali byť nikdysplatené. K nim sa pridali aj aktíva, ktoré mali bankám slúžiť ako záruka - tie sa totižto ukázali byť nižšej hodnoty než úvery poskytnuté bankami. N o a samozrejme, do úvahy treba zobrať aj nezamestnanosť. Tá sa v porovnaní s rokom 2005, kedy dosahovala približne 4%, postupom času strojnásobila.

David McWilliams je známy írsky ekonóm, ktorý predpovedal súčasnú ekonomickú krízu a mladej generácii hovorí Popes Children (pápežove deti). Foto: internet

 

Pomoc nevyhnutná na ďalšie fungovanie štátu

Správy a špekulácie o tom, že Írsko bude nútené riešiť katastrofickú situáciu pôžičkou od členských štátov EÚ sa objavovali už v roku 2009. Vláda ich však vehementne popierala. Ešte pár dní pred oficiálnym podaním žiadosti o pomoc írsky premiér Brian Cowen uisťoval verejnosť, že nič také nehrozí. Pravda však raz musela vyjsť najavo. V tomto prípade sa tak stalo 21. novembra 2010, kedy minister financií Brian Lenihan oznámil, že pôžičke sa predsa len nebude dať vyhnúť. Premiér pôžičku zdôvodnil slovami: „Bez pomoci zvonka by štát nebol schopný zozbierať financie na základné verejné služby našim občanom a zabezpečiť fungovanie bankového systému, ktorý má podporiť ekonomickú aktivitu.“ Podľa CNN má tiež pomoc od EÚ/MMF zabrániť šíreniu paniky medzi klientami írskych bánk. V takom prípade by došlo k hromadnému vyťahovaniu vkladov a úspor z finančných inštitúcií, čo by spôsobilo obrovské problémy v eurozóne. Európska únia a Medzinárodný menový fond by totiž boli nútení poskytnúť pohotovostné fondy do niekoľkých dní, na rozdiel od organizovanej pomoci, rozdelenej na niekoľko rokov. Takisto, ak by úrokové miery írskych vládnych akcií naďalej rástli, to isté by sa mohlo stať aj akciám vydaných napríklad v Španielsku a Portugalsku. Týmto by sa ich banky oslabili banky, a boli by nútené vydávať menej úverov - a práve tento scenár by poškodil ich ekonomiku. Pôvodná výška pomoci bola určená na 85 miliárd Eur, hoci v súčasnosti sa uvažuje, že na záchranu bánk bude treba až 100 miliárd Eur. Priemerná úroková sadzba sa uvádza 5,83%. 67,5 miliárd Eur poskytli spolu Európska únia (45mld Eur) a Medzinárodný menový fond (22,5mld Eur), zvyšok pochádza z írskych fondov. Írski novonarodenci prichádzajú na svet s dlhom 18 888 Eur - taký je totižto dlh na hlavu rozrátaný podľa počtu obyvateľov krajiny. A ako sa tieto prostriedky použijú? 10 miliárd Eur je určených na priamu rekapitalizáciu bánk, 25 miliárd Eur pôjde do rezervného fondu a zvyšných 50 miliárd Eur sa použije na rozpočtové požiadavky štátu. Práve bežné, každodenné výdavky štátu sú o miliardy vyššie ako príjmy plynúce do štátnej pokladnice z daní (agentúra Reuters udáva, že rozpočtový deficit Írska za rok 2010 bol 18,7 miliardy Eur!).

Má to všetko vôbec zmysel?

Už od začiatku sa objavujú názory, či má zmysel pumpovať peniaze do bánk, ktoré by bolo lacnejšie zatvoriť. Podľa Davida McWilliamsa, írskeho ekonóma a spisovateľa, spôsobí tento prístup vlády len ďalšie problémy, ako napríklad odliv zahraničných investorov: „Kto si myslí, že je rozumné, aby Írsko minulo 100 miliárd Eur na nákup odpadu z toxických bánk, keď jeho príjem je len 31,7 miliárd? ...povedie to len k odlivu kapitálu, pretože si ľudia uvedomia, že vláda je úplne mimo.“ Minulý rok sa napríklad odhadovalo, že na záchranu Anglo Irish Bank by bolo treba 30 miliárd Eur. Jej zatvorenie by v tom čase vyšlo na 20 miliárd Eur. Vláda a banky samotné plánujú radikálne zmeny - ich veľkosť sa má upraviť tak, aby zodpovedala možnostiam a reálnemu stavu írskej ekonomiky. Bohužiaľ, účet za katastrofálne hospodárenie nezaplatia nezodpovední bankári, ale bežní zamestnanci. Predpokladá sa, že do konca tohto roku má prísť o prácu viac ako 10 tisíc ľudí zamestnaných v bankovej sfére. Ako poznamenal McWilliams, v tomto prípade na reorganizáciu doplatia najmä ženy - tvoria totižto až 70% z celkového počtu 40 tisíc bankových zamestnancov.

 

Kalendár udalostí v komunite

No current events.

Opýtaj sa právnika
  1. Stačí vyplniť tento formulár a my ťa budeme kontaktovať!
  2. Meno:
    Invalid Input
  3. Email:(*)
    Zadajte prosím Vašu emailovú adresu
  4. Tel. číslo:
    Invalid Input
  5. Vyber okruh problému/otázku.
    Invalid Input
  6. Invalid Input
  7. Overovací reťazec:
    Overovací reťazec:
      ObnoviťInvalid Input


Máme online 104 hostí 

JoomlaWatch Stats 1.2.9 by Matej Koval