Minimálna mzda v Írsku od júla rovnaká pre všetkých
Napísal Eva Kapičáková   
Piatok, 12 August 2011 11:34

Ak ste zamestnancom niektorej z cateringových spoločností, siete hotelov alebo fast-foodov, pravdepodobne aj vás zasiahla zmena výšky vašej minimálnej mzdy. Na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu Írska, donedávna platné smernice ERO a REAs pre určovanie platov pracovníkov v týchto oblastiach strácajú na účinnosti a od júla 2011 dochádza k "zrovnoprávneniu" výšky minimálnej mzdy pre všetkých zamestnancov bez rozdielu v rámci celej krajiny.

 

Minimálna mzda podľa zákona z roku 2000

Minimálna mzda v krajine vychádza z ustanovení Zákona o minimálnej mzde z roku 2000 (National Minimum Wage Act 2000). V roku 2000 predstavovala 4,40 írskych libier (5, 59 eur) za hodinu odpracovaného času, kým jej súčasná hodnota je 8,65 eur (v platnosti od 1. júla 2011). 

Jej výška môže byť ale znížená na 7,73 eur v prípade, že zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi ubytovanie alebo stravu. Zamestnanci v zaškoľovacom procese (vrátane zamestnancov nad 18 rokov) tiež podiehajú niektorým redukciám vo výške minimálnej mzdy: - o 25 % počas prvej tretiny zaškoľovania - o 20 % počas druhej tretiny zaškoľovania - o 10 % počas tretej tretiny zaškoľovania.

 

Minimálna mzda určovaná systémom JLC a smernicami ERO a REAs

Existujú však aj oblasti zamestnania, ktoré podliehajú iným regulatívam, čo sa týka výšky minimálnej mzdy. V niektorých sektoroch sa jej výška riadi podľa EROs - Employment Regulation Orders (Smernice pre zamestnávanie) alebo REAs - Registered Employment Agreements (Listina platných zamestnaneckých dohôd) založené na kolektívnych dohodách, ktoré presadzujú tzv. JLC - Joint Labour Committees (Združené pracovné výbory). Združenie JLC vzniklo vládnym nariadením Súdu pre pracovné právo (Labour Court) a pod hlavičkou Priemyselného zákona z roku 1946 a 1990 (Industrial Relation Act). Bol to nezávislý útvar s rovnakým počtom reprezentantov spomedzi zamestnávateľov aj zamestnancov pri Súde pre pracovné právo.

Do 7. júla 2011 JLC pozostávalo z 19 pracovných výborov (napr. poľnohospodárski pracovníci, cateringové spoločnosti za konkrétne mestá, združenia rôznych hotelov a pod.). Súd pre pracovné právo vychádzal zo Smerníc pre zamestnávanie (Employment Regulation Orders), ktoré potvrdzovali a presadzovali návrhy predložené združením JLC a tie boli právne zaväzujúce.

 

Kauza o protiústavnosti JLC a rozhodnutie zo 7. júla 2011

Až do 7. júla 2011 malo združenie JLC legálne právo a moc regulovať podmienky zmluvy a stanovovať výšku minimálnej mzdy zamestnancov v určitých sektoroch. Podľa najnovšieho rozhodnutia Najvyššieho súdu zo 7. júla 2011 bol tento proces protiústavný. Na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu, ERO - Smernice zamestnávania - stratili štatutárny účinok počnúc 7. júlom 2011. Podľa írskeho práva sa všetka "nadmerná" právomoc združenia JLC a Súdu pre pracovné právo týkajúca sa určovania miezd a podmienok práce pre zamestnancov v určitých sektoroch ukázala ako protiústavná, najmä kvôli nedostatku legislatívne podložených princípov, prečo im táto moc bola daná. Bolo potrebné objasniť, prečo bol systém JLC zavedený za absencie akýchkoľvek všeobecných zásad politiky Národného parlamentu (Oirechtas Eireann).

Prvou väčšou aférou v pracovnom práve bola kauza John Grace Fried Chicken Ltd. a Quick Service Food Alliance Ltd. v roku 2008, ktoré reprezentujú záujmy vlastníkov siete fast-foodov ako Subway, Abrakebabra, Supermacs a Burger King. Operátori týchto služieb sa vtedy sťažovali, že systém JLC umožnil stanoviť minimálne platy ich zamestnancov vyššie ako bola výška minimálnej mzdy stanovenej štátom, teda viac ako 7,65 eur na hodinu, ďalej platby za nedele vyššie ako ich stanovovala Organizácia pre pracovný čas (Organisation of Working Time Act) a mnohé ďalšie láskavosti. Spor proti cateringovému sektoru JLC, Súdu pre pracovné právo versus štátu sa v marci 2011 dostal až pred Najvyšší súd a bol sprevádzaný verejnými protestami pracovníkov fast-foodov na O'Connell Street v Dubline. Kým sa spor riešil, kauza sa začala vzťahovať na všetkých zamestnancov z rôznych sektorov, ktoré spadali pod JLC systém.

Protiústavnosť systému JLC zasiahne pracujúcich na určitých platených pracovných pozíciách (hotelierstvo, catering, fastfoody atď...) v Írsku. Na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu zo 7. júla 2011 budú musieť čeliť znižovaniam platov. Systém JLC, ktorý im stanovoval platy a zastrešoval až doteraz približne 200 tisíc zamestnancov v celej krajine, už nemá moc ich ochrániť. Rozhodnutie Najvyššieho súdu vzalo ľuďom na slabo platených pracovných pozíciách jedinú možnú ochranu ich pôvodných platov a podľa zástupcov SIPTU (Írska odborová organizácia) je to pre nich devastujúca skúsenosť. Írska vláda však prisľúbila, že zamestnanci s nízkymi platmi budú po rozhodnutí o protiústavnosti JLC ochránení primeranými opatreniami, kým sa neprijímu nové pravidlá o stanovovaní platov. Plánovaná reforma JLC systému sa má uskutočniť ešte na jeseň tohto roku a bude sa týkať rovnako zamestnancov, ktorí doteraz spadali pod JLC systém, ako aj tých, ktorí budú prijatí do zamestnania po 7. júli 2011.

Podľa nových pravidiel budú novým zamestnancom vyplácané nižšie minimálne mzdy ako ich určoval JLC systém, pravdepodobne však nebudú môcť siahnuť na platy tým, ktorých zmluvy boli stanovené na základe súčastného JLC systému.

 

Výška minimálnej mzdy a recesia

Podľa európskych štatistík má Írsko druhú najvyššiu úroveň minimálnej mzdy v Európe a radí sa hneď za Luxemburskom. Už začiatkom roka 2009 sa začali v írskej vláde ozývať hlasy za zníženie minimálnej mzdy, ktorá bola v dobe prepuknutia hospodárskej krízy príliš vysoká a prispievala podľa odborníkov k vtedajšej vysokej úrovni nezamestnanosti. Situácia nebola jednotná ani v rámci krajiny, kde rozdiel v minimálnej mzde medzi územím severnej hranice a Dublinom predstavoval viac ako 2 eurá na hodinu (6,37 eur). Vláda si už vtedy uvedomovala negatívny dopad tohto opatrenia na zamestnancov s nízkymi príjmami a samotná zmena sa neskôr stala nevyhnutnosťou. V novembri 2010, v čase, keď Írsko prijalo záchranný finančný balík od EÚ, bol Brian Lenihan - bývalý (dnes už zosnulý) minister financií - nútený ohlásiť zníženie minimálnej mzdy spolu so zvyšovaním DPH a študentských poplatkov v rámci štvorročného plánu záchrany írskej ekonomiky (National Recovery Plan 2011-2014).

Írska vláda dostala od Troiky (Európska Komisia, Európska Banka a Medzinárodný menový fond) za úlohu prijať daňové opatrenia a znížiť výdavky krajiny o 15 miliárd eur do roku 2014, z čoho 6 miliárd ešte v roku 2011. Súčasťou tohto plánu bolo aj nevyhnutné zníženie minimálnej mzdy o 1 euro na hodinu odpracovaného času, čím jej výška klesla na úroveň 7, 65 eur. Zmena nabrala účinnosť 1. februárom 2011. Dohoda medzi írskou vládou, EÚ a MMF znela: znížiť minimálnu mzdu do najbližšieho summitu Trojky a následne prehodnotiť situáciu.

Podľa Centrálneho štatistického úradu Írska zmena ovplyvnila 47 tisíc zamestnancov, čo predstavovalo 3,1 percenta pracovnej sily krajiny. Nová, nižšia úroveň minimálnej mzdy napriek tomu predstavovala hodnotu o 12 percent vyššiu, ako bola výška minimálnej mzdy vo Veľkej Británii. Predchádzajúce hodnoty minimálnej mzdy v období od 1. februára do 1. júla 2011 boli nasledovné: - dospelý pracovník so skúsenosťami: 7.65 eur za hodinu - pracovník pod 18 rokov: 5.36 eur za hodinu - nad 18 rokov a v prvom roku zamestnania: 6.12 eur - nad 19 rkov a v druhom roku zamestnania: 6.89 eur - zamestnanec nad 18 rokov v procese zaškoľovania vrámci pracovného času: - v prvej časti zaškoľovacieho procesu: 5.74 eur - v druhej časti zaškoľovacieho procesu: 6.12 eur - v tretej časti zaškoľovacieho procesu: 6.89 eur Súčastná výška minimálnej mzdy

 

Od 1. júla 2011 sa výška minimálnej mzdy vrátila na pôvodných 8.65 eur za hodinu. V závislosti od veku a skúseností pracovníka sa jednotlivé hladiny vyplatenej minimálnej mzdy menia nasledovne:

  Minimálna mzda za hodinu
% z minimálnej mzdy
Dospelý zamestnanec so skúsenosťami €8.65 100%
Zamestnanec pod 18 rokov

 
€6.06 70%
Zamestnanec nad 18 rokov a v prvom roku zamestnania €6.92 80%
Zamestnanec nad 18 rokov a v druhom roku zamestnania €7.79 90%
Zamestnanec nad 18 rokov v procese zaškoľovania v rámci pracovného času    
v prvej tretine zaškoľovacieho procesu €6.49 75%
v druhej tretine zaškoľovacieho procesu €6.92 80%

 

Ak si zamestnávateľ nemôže dovoliť platiť štátom stanovenú minimálnu mzdu kvôli finančným ťažkostiam, Súd pre pracovné právo môže povoliť vyplácanie nižšej mzdy zamestnávateľom, ako je minimálna mzda na obdobie od 3 mesiacov do jedného roka. Zamestnávateľovi môže byť povolená iba jedna výnimka tohto druhu. Zamestnávateľ musí požiadať o výnimku Súd pre pracovné právo iba so súhlasom väčšiny zamestnancov, ktorí musia zároveň súhlasiť aj s rozhodnutím súdu. Zamestnávateľ musí dokázať, že nie je schopný vyplácať minimálne mzdy a ak je nútený to urobiť, s najväčšou pravdepodobnosťou musí aj prepustiť niektorých zamestnancov alebo ukončiť ich zmluvné pomery.

Autor: Mária Švecová

Foto: internet

 

 

Kalendár udalostí v komunite

No current events.

Opýtaj sa právnika
  1. Stačí vyplniť tento formulár a my ťa budeme kontaktovať!
  2. Meno:
    Invalid Input
  3. Email:(*)
    Zadajte prosím Vašu emailovú adresu
  4. Tel. číslo:
    Invalid Input
  5. Vyber okruh problému/otázku.
    Invalid Input
  6. Invalid Input
  7. Overovací reťazec:
    Overovací reťazec:
      ObnoviťInvalid Input


Máme online 138 hostí 

JoomlaWatch Stats 1.2.9 by Matej Koval