Slovak in Ireland, magazine for Slovak community living in Ireland

Po sobotňajšej bratskej deľbe bodov s Českou Republikou, čakala našu futbalovú družinu v Belfaste zaťažkávajúca skúška na ceste do Afriky. O tom, či magický dátum 09.09.09 mal Slovákom priniesť šťastie sa malo rozhodnúť na štadióne Windsor Park. To, že zápas znamenal veľa pre obidve mužstvá, pripomínali slovenské a írske periodiká celý týždeň.

LÍSTKY NA ZÁPAS NEBOLO MOŽNÉ KÚPIŤ V ÍRSKU

Vďaka neochote marketingového partnera slovenskej reprezentácie, lístky na zápas nebolo možné zakúpiť priamo v Írsku. Naši fanúšikovia si však našli spôsob, ako sa k nim dostať, a hoci to nebolo jednoduché, zišli sa na štadióne v hojnom počte a hlavne, ich hlasivky sa nestratili v belfastkom ‘’pekle’’ .

ATMOSFÉRA NA ŠTADIÓNE

Od popoludnia sa začali ulice Belfastu zapĺňať fanúšikmi oboch táborov. Slováci a Íri spoločne popíjali, debatovali a hecovali sa pred dôležitým zápasom. Vôbec sa nepotrvrdili obavy z írskych fanúšikov, ba práve naopak - ,,Green White Army” (severo-írsky fanúšikovia) boli skvelí hostitelia. Vo vzduchu bolo cítiť napätie, ale len to futbalové a každý fanúšik si uvedomoval dôležitosť súboja. Štadión sa zahalil do zelenej farby až na roh južnej tribúny, ktorá patrila tak, ako ich označil Belfast Telegraph - “pestrofarebným a hlučným slovenským fanúšikom”, ktorí sa zišli z rôznych kútov Írska, Škótska, Anglicka a Slovenska. Asi tisícka Slovákov vytvorila perfektnú atmosféru a od prvých minút zápasu, až po fi nálový hvizd holandského rozhodcu neprestajne povzbudzovala svojich miláčikov. Obľúbená bola pesnička Macejko a pokrik : „My sme tu doma!“’

1:0 PRE SLOVENSKO

Tak, ako sa očakávalo, Íri začali z ostra a hnaní vypredaným štadiónom “hrýzli” od prvých minút. Postupom času sa hra vyrovnala a naša reprezentácia začala preberať taktovku zápasu. Hlavne, deväťnásťročný Vladimír Weiss (trénerov syn) bol ako na neudržanie a práve po jeho nádhernej individuálnej akcii v 15.minúte zápasu a dorážke Stanislava Šestáka vypukol prvý fanúšikovský ošiaľ v slovenskom sektore 1:0.

“AFRIKA AFRIKA”

Do polčasu sa skóre nemenilo. Po prestávke a zmene strán začali Íri veľkým tlakom, ale do vážnejšej šance sa nedostali. Slováci hrali takticky, vyspelo a hlavne bezchybne. Íri však stále cítili svoju šancu a zápas nevzdávali. Gólovo sa opäť zablýskalo na opačnej strane, keď v 66. minúte striedajúci Filip Holosko krásnou strelou popri írskemu brankárovi zvýšil na konečných 2:0. To už naši fanúšikovia zborovo kričali: ,,Afrika, Afrika’’. Naši hráči doviedli zápas do víťazného konca a záverečná ďakovačka slovenských futbalistov svojím verným fanúšikom a opačne už bola čerešničkou na torte nádhernej futbalovej noci. Slovenskí hráči obdržali “standing ovation’’ aj od Írov.

Bol to príjemný pocit, keď nás okoloidúci írski fanúšikovia vyprevádzali zo štadiónu s potľapkaním po pleci a so slovami - ‘’well done’’. Cítil som sa, ako keby som sa i ja osobne zaslúžil o ten podarený výsledok. Našej futbalovej reprezentácií už chýba len posledný krôčik k postupu na historický prvé majstrovstvá sveta v ére samostatnosti. Stačí nám uhrať bod so Slovincami alebo s Poliakmi a sme v Afrike. Znie to jednoducho, ale častokrát býva posledný krôčik zväčša najťažší. Chlapci, ďakujeme a držíme vám palce !!!!!