Slovak in Ireland, magazine for Slovak community living in Ireland

Predstavujeme Vám Slovákov a Čechov - podnikateľov v Írsku, ktorí sa nebáli investovať čas, peniaze a pevné nervy v prospech svojej podnikateľskej myšlienky. Ich výpovede majú spoločného menovateľa, ktorým je tvrdá drina, ktorá sa nedá spočítať, dlhé noci práce, pevné nervy a schopnosť niesť riziko podnikania.

45-ročný Prešovčan podnikal aj na Slovensku. Do Írska si prišiel zarobiť, no po krátkom čase mal práce vo fabrike po krk. Chcel byť viac v kontakte s ľuďmi a robiť niečo, čo ho baví. V roku v 2006 si otvoril živnosť. Prevádzkuje obchod so slovenskými potravinami v Limericku.

 V akej oblasti podnikáte a čo všetko máte na tričku v rámci podnikateľského života?

Živnosť som si otvoril v roku 2006. Môj prvý biznis v Írsku bol dovoz autotuningových súčiastok zo Slovenska. Robil som to asi rok ale veľmi sa to neuchytilo. Neskôr som začal do Írska voziť potraviny, otvoril som s pomocou dvoch partnerov internetový obchod a momentálne mám obchod v Limericku.S obchodíkom som spokojný. Uvidíme, ako sa bude vyvíjať situácia, či tu Slováci ostanú alebo pôjdu domov – od toho závisí môj biznis.

Aké vlastnosti by mal mať podnikateľ/živnostník, ktorý chce preraziť v Írsku?

V prvom rade musí vedieť jazyk, aspoň na komunikatívnej úrovni a vedieť, kde si čo vybaviť. Keď som si zakladal živnosť, tak som zháňal informácie, ktoré neboli dostupné tak ako teraz. Samozrejme, musí mať fi nancie a pripraviť sa na tvrdú drinu. Robím od rána do večera.

Čo Vás na tom, čo robíte najviac baví?

Viem si plánovať voľný čas a som pánom svojho času. Získavam kontakty medzi Slovákmi, Čechmi, ale aj Írmi. Baví ma podnikať v Írsku.

Čo bolo v podnikateľských začiatkoch najťažšie?

Vybaviť si všetky formality, nájsť úrad – nikto mi nevedel poradiť, kam mám ísť. Veľa dostupných informácií nebolo. A tiež bol veľmi komplikovaný dovoz tovaru zo Slovenska v chladiarenských vozoch.

Ako sa Vám podniká v Írsku (ak je možnosť porovnať s podmienkami na Slovensku)?

Ja som podnikal aj na Slovensku. Mal som obchod s textilom a bar v Košiciach. V Írsku sa mi podniká lepšie, pretože tu nie je taká byrokracia a „buzerácia“ zo strany úradníkov, ako je to u nás. Je to tu jednoduchšie. Aj čo sa týka účtovníctva. A hlavne tie kontroly, ktoré chodia na Slovensku – SOI, hygiena a colníci. Na Slovensku je to hrozné. Tu to berú veľmi „easy“. Keď príde kontrola, najskôr ťa upozornia a nevyhrážajú sa ti hneď pokutou. Hygienici a všetci úradníci majú kamarátsky prístup k podnikateľom.

Najväčší trapas alebo prekvapenie, ktorý ste pri svojej práci zažili?

Možno, keď som zamestnal Slovenku na polovičný úväzok, ktorá poberala aj dávky zo Social Welfare. Namiesto vďačnosti sa obohatila o určitú sumu, ktorá patrila mne. Zarazilo ma to. Chcel som jej pomôcť a dopadlo to tak ako to dopadlo...

V akej oblasti podnikáte a čo všetko máte na tričku v rámci podnikateľského života?

Náplňou našej fi rmy sú dve základné služby. 1. Predaj potravín v Írsku v kamennom obchode a tiež cez e-shop v Dubline a dvakrát mesačne po celom Írsku. Druhou službou, ktorú poskytujeme je preprava z Českej a Slovenskej Republiky a späť.

Aké vlastnosti by mal mať podnikateľ/živnostník, ktorý chce preraziť v Írsku?

Musí mať veľkú trpezlivosť, správne sebavedomie, dobrý nápad, veľa času a pripraviť sa na „ťažkú drinu“. Ja mám odpracovaných toľko hodín, že sa o tom nikomu ani nesníva. Je dobré mať z každej vlastnosti niečo, tzn. keď treba opraviť počítač, kasu – spoľahnúť sa na seba.

Čo Vás na tom, čo robíte najviac baví?

Radosť až eufória z podnikania. Spočiatku, keď som ľuďom priniesol tovar - ľudia reagovali veľmi pozitívne a vďačne. Samozrejme, že sú aj takí, ktorí nemajú pochopenie. Registrujem veľký posun, že sa výrazne zlepšila služba prepravy. Spočiatku sme boli jediní a dopyt po preprave bol veľmi veľký a preprava nám narastala do takých rozmerov, že sme nestíhali. Niekedy ľudia čakali aj dva mesiace na doručenie.

Čo bolo v podnikateľských začiatkoch najťažšie?

Financie. Tie nikdy neboli. Všetko stroskotávalo na fi nanciách. Všetko sme ťahali zo svojich peňazí. To, čo sme si našetrili, to sme potom investovali do obchodu. Väčšinu informácií som si naštudoval sám. Na začiatkoch bolo veľa práce, málo ľudí, času a peňazí. Chvíľami to bolo veľmi náročné.

Ako sa Vám podniká v Írsku?

Platí sa tu takmer za všetko, okrem vody. Pre zaujímavosť, mestskému úradu odvádzame za tento objekt a rok 3500 EUR. Len za to, že máme v Írsku fi rmu, zaplatíme 400 EUR. Za všetko sa v Írsku pri podnikaní platia neskutočné peniaze. Ide to, ale je to drina!

Najväčší trapas alebo prekvapenie, ktorý ste pri svojej práci zažili?

... keď si môj zamestnanec založil pred tromi mesiacmi rovnakú firmu ako ja a ešte si aj „pritiahol“ mojich zákazníkov tým, že využil našu databázu. To ma naozaj prekvapilo.

Do Írska prišli pred štyrmi rokmi. Po niekoľkých týždňoch dostali do prevádzky bar a reštauráciu v malej írskej dedinke na západe Írska. Po nejakom čase si prenajali bar v meste Tuam a ponúkali takmer všetky druhy slovenských a českých pív a alkoholických nápojov v Írsku. Takýmto spôsobom sa snažili našincom žijúcim v Írsku priniesť aspoň kúsok domova. Popri bare predávali a distribuovali slovenské a české alkoholické nápoje do celého Írska. Miloš Šuran, rodák z Bardejova a Ivka Škopová z Prešova alias Slavic Trade.

V akej oblasti podnikáte a čo všetko máte na tričku v rámci podnikateľského života?

Naša fi rma podniká v oblasti predaja alkoholických nápojov, pochutín a sudového piva zo Slovenskej a Českej Republiky. Podnikáme už štvrtý rok, od minulého roku pod hlavičkou Slavic Trade Ltd. Sme agentmi a zástupcami piva Zlatý Bažant pre írsky trh. V našom portfóliu sa ďalej nachádzajú aj známe produkty Gas Famile - rada Spiš, Goral.

Aké vlastnosti by mal mať podnikateľ/živnostník, ktorý chce preraziť v Írsku?

Nuž, podľa mňa - trpezlivosť v prvom rade, lebo tu všetko dlhšie trvá a nemajú radi zmeny.

Čo Vás na tom, čo robíte najviac baví?

Najviac nás baví spoznávanie nových ľudí, miest a nadväzovanie nových kontaktov.

Čo bolo v podnikateľských začiatkoch najťažšie?

V podnikateľských začiatkoch bola najťažšia neznalosť írskych zákonov, úradov, súdov a licencií spojených s naším biznisom (bar).

Ako sa Vám podniká v Írsku (ak je možnosť porovnať s podmienkami na Slovensku)?

Ivka na Slovensku nikdy nepodnikala, takže sa jej ťažko porovnáva. Miloš s podnikaním skúsenosti má. Na Slovensku podnikal v oblasti cestovného ruchu a tvrdí, že je to tu lepšie, je tu väčšia pohoda.

Najväčší trapas (prekvapenie), ktorý ste pri svojej práci zažili?

Najväčší trapas – účtovníci. My s nimi nemáme dobré skúsenosti a vystriedali sme ich asi štyroch.

Sympatickí bratia Polákovci pochádzajú z Banskej Bystrice, kde sa inšpirovali čajovňou v meste a túto podnikateľskú myšlienku priniesli do írskeho Dublinu. Čajovňu na Ormond Quay navštevujú hlavne Íri, pretože je to úžasné miesto. Chlapci majú tú výhodu, že sa nezameriavajú len na slovenský trh ale hlavne na írsky. A darí sa im. Marián a Marcel Polákovci. Tea Garden.

V akej oblasti podnikáte a čo všetko máte na tričku v rámci podnikateľského života?

Podnikáme v oblasti reštauračných služieb, máme v Dubline otvorenú čajovňu. Je to náš prvý pokus v oblasti podnikania. Máme však nejaké skúsenosti z oblasti reštauračných služieb na Slovensku a v Írsku a čajovne ako také sú nám veľmi blízke.

Aké vlastnosti by mal mať podnikateľ/živnostník, ktorý chce preraziť v Írsku?

Asi podobné vlastnosti ako všade inde. Hlavne musí veriť tomu, čo robí. Ďalej vytrvalosť zmiešaná s tvrdohlavosťou a neoblomnosťou. Samozrejme je potrebné mať aj adekvátne znalosti v danej oblasti a oboznámiť sa s podmienkami v Írsku. Podpisovať len to, čo vám odobrí Váš právnik a čomu rozumiete. Je dobré ovládať angličtinu na primeranej úrovni a vykomunikovať si veci osobne.

Čo Vás na tom, čo robíte najviac baví?

Baví nás práca okolo čajov a s ľuďmi. Keďže nám do čajovne chodia ľudia prakticky z celého sveta, snažíme sa propagovať aj Slovensko. Ľudia sú často prekvapení, keď zistia, že čajovňu nevlastnia Arabi alebo Ázijci ale Slováci.

Čo bolo v podnikateľských začiatkoch najťažšie?

Najťažšie bolo získať povolenie na otvorenie čajovne. Priestory, v ktorých je čajovňa otvorená, boli predtým kancelárie. Nato, aby sme tu mohli otvoriť čajovňu , sme potrebovali povolenie z mestského úradu (Dublin City Council). Problém bol, že nikto z nich nevedel, čo to čajovňa v našom ponímaní je. A daná budova je ešte aj chránená pamiatka, takže tam boli ešte aj ďalšie komplikácie. A ďalším problémom je, vysvetliť Írom o čom je čajovňa a naučiť ich relaxovať. Ale pracujeme na tom :-)

Ako sa Vám podniká v Írsku (ak je možnosť porovnať s podmienkami na Slovensku)?

Na Slovensku sme nikdy nepodnikali.

Najväčší trapas (prekvapenie), ktorý ste pri svojej práci zažili?

Prekvapenia zažívame dennodenne. Milým prekvapením je napríklad, keď k nám príde skupinka írskych tínedžerov, objednajú si čaje a vodné fajky a oslavujú narodeninovú párty... Môj najväčší trapas bol asi vtedy, keď som zákazníkovi 10 minút vysvetľoval čo to je Masala (indický čaj), čo obsahuje a ako sa pripravuje. Keď si ju objednal, zistil som, že nám večer pred tým došla. Horšie bolo, že aj nasledujúci čaj, ktorý si dotyčný objednal bol vypredaný. Nakoniec sme sa nejako dohodli a pán k nám chodí na čaj pravidelne.

“Otcom” projektu je Peter Kruliš, ktorý im ponúkol partnerstvo pri dovoze alkoholických nápojov z Čiech do Írska. Václav s Igorom už pár rokov chceli podnikať. Keď prišla možnosť otvoriť v Dubline pub, povedali si, že je to to, čo by ich bavilo. “Niekto chce mať vo svojom živote istotu, že príde ráno do práce – bude mať prácu a pravidelný príjem. Ja nechcem zarábať peniaze na niekoho iného, ale sám na seba, pretože si myslím, že nie som taký sprostý. A keď prídem na to, že neviem podnikať, tak pôjdem robiť opäť toho zamestnanca,” hovorí Václav. Igor má živnosť od roku 2007 a je výhradným zástupcom pre Marlenku v Írsku. “Z podnikania v Írsku mám dobrý pocit, len tu všetko dlho trvá...“

V akej oblasti podnikáte a čo všetko máte na tričku v rámci podnikateľského života?

Podnikáme v oblasti dovozu alkoholických a nealkoholických nápojov do Írska a prevádzkujeme „pub“. Je to Václavov prvý podnikateľský zámer v Írsku, Igor má živnosť už dva roky.

Aké vlastnosti by mal mať podnikateľ/živnostník, ktorý chce preraziť v Írsku?

Hlavne to musí mať usporiadané v hlave a vedieť, čo konkrétne chce. Musí byť „žralok“ medzi týmito ľuďmi, pretože byrokracia, ktorá je v Írsku – to sme nikde nezažili. Mať dobrý nápad a ísť tvrdo za svojím cieľom. A tiež dostatok fi nancií na začiatok. My sme začali podnikať so svojimi osobnými fi nanciami. Nechceme sa zadlžovať, keby sme náhodou skončili, môžeme začať s čistým štítom od začiatku.

Čo Vás na tom, čo robíte najviac baví?

Najviac nás baví to, že máme slobodu rozhodovania, čo urobíme, ako a kedy. Sme pánmi svojho času a to je na tom najlepšie. Nemáme nad sebou nikoho, kto by nás kontroloval podľa toho, či sa vyspí dobre alebo zle, a kto by nás kritizoval za to, že sú malé tržby a podobne.

Čo bolo v podnikateľských začiatkoch najťažšie?

Vyrovnať sa s byrokraciou, ktorá je v Írsku. Každý, kto s podnikaním má nejakú skúsenosť, vie, o čom hovoríme.

Ako sa Vám podniká v Írsku ?

Zatiaľ je to v pohode. Ide to síce pomaly, ale veríme v to, že doba nie je ružová. Až sa to časom zlomí, tak to bude lepšie. Teraz je čas na prežívanie. Otvorili sme v dobe hospodárskej krízy, iné krčmy v okolí zatvárajú a my vykazujeme plus, čo je pre mňa potvrdením, že to, čo robíme má zmysel. V Pifku “staviame” na dobrom pive a kvalitnej kuchyni.

Najväčší trapas, ktorý ste pri svojej práci zažili?

Je ich dosť. Vašek: ”Akurát dnes som chcel zaplatiť spotrebné dane na alkohol. Na Revenue som prišiel v piatok o 15.00 a povedali mi, že už je večer a nie je tam nikto, kto by ma mohol obslúžiť. Takže o 15.00 v piatok je už v Írsku večer ... Igor dodáva: ”V Írsku všetko neuveriteľne dlho trvá....”