Hudobná skupina Vidiek

Po Horkýže Slíže si do Dublinu našla cestu aj dalšia úspešná a legendárna slovenská hudobná skupina Vidiek. Fanúšikom sa predstavila 17. apríla v Button Factory v Temple Bare. Publikum sa začalo schádzať od siedmej večer, aby krátko po ôsmej privítali Janka, Richarda, Kamila a Oňa (Ondreja), a spoločne si zaspievali a zatancovali na najznámejšie hity skupiny. Svojím dokonalým vystúpením určite nesklamali nikoho z prítomných. Jankov čistý hlasový prejav doplnený ostatnými hudobníkmi vytvoril čarovnú domovskú atmosféru. Sála bola natoľko spokojná, že si vyžiadala návrat kapely na pódium celkovo trikrát. Vydarený koncert potom pokračoval after-party v blízkej reštaurácii Czech Inn, kde sa hudobníci stretli s fanúšikmi. Záznam z koncertu, ako aj fotografi e, si môžete pozrieť na stránke www.dublin-koncerty.cz.

Janko, čo vás prinútilo prísť do Dublinu?

...tak prinútilo. Ja som prišiel do Írska rád, bez prinútenia a pozvali nás sem skvelí ľudia ešte minulý rok, čo nám nevyšlo, kedže sme boli veľmi vyťažení. Pol roka dozadu sme sa dohodli, že sem prídeme po Veľkonočných sviatkoch, tak sme tu a veľmi šťastní, lebo ja sám mám v Dubline veľa rodiny. To je jedna vec, a v Írsku som ešte nebol, takže bol som zvedavý, ako to tu vyzerá.

Čo ste zatiaľ videli?

Bohužiaľ nič, nakoľko sme z letiska prišli priamo do reštaurácie, kde sme sa najedli a odtiaľ na koncert. V Dubline ste ešte nehrali. Aké ďalšie mestá ste navštívili v rámci svojich vystúpení?

V Dubline ešte nie, ale hrali sme niekoľkokrát v Londýne, Chicagu, New Yorku, Washingtone a v Taliansku. Vidíte nejaký rozdiel vo fanúšikoch v zahraničí a na Slovensku?

Žiadny. Mňa sa na to stále pýtajú. Ale ja musím povedať, že je jedno, kde hráte, či v Dubline, New Yorku alebo v Bratislave či vo Svidníku. Dôležité je publikum a tá reakcia. A musím si „zaklepať na hlavu“, v princípe je reakcia zatiaľ stále rovnaká – ešte z ani jedného koncertu nás nevypískali.

Máte za sebou dosť dlhú kariéru – vyše 20 rokov.

...ešte viac, lebo s Oňom – bubeníkom, hráme už od 79-teho. On hrá od trinástich a ja od šestnástich. Hráme veľmi dlho, až nás to prekvapuje, že nás hranie ešte rovnako baví. My sme z jednej dediny a nikdy sme ani len netušili, že sa dostaneme trebárs aj do Dublinu. A je to pre nás vždy také zadosťučinenie, že to nebolo až také zbytočné, keď sme namiesto do krčmy, chodili ku mne do šopy nacvičovať pesničky.

Ovplyvňuje Vás koncertovanie v cudzine pri tvorbe piesní?

Samozrejme, že tie inšpirácie sa dostávajú. Ja si pamätám, že keď sme hrali, napríklad na Manhattane, sedeli sme v takom malom parčíku pred národnou knižnicou, dvestoročné duby nad nami a oproti stoposchodové mrakodrapy. Normálne sme cítili ten tep toho celosvetového biznisu, ako sa tam naozaj deje niečo, len to človek nevidí, vníma to, cíti. Nám to dalo neskutočnú energiu. Aj z Dublinu sa na nás určite niečo nalepí. Ale nikdy to nevložíme do konkrétnej pesničky, len nás ovplyvní tá atmosféra pri celkovej tvorbe. Ale to nie je len o veľkých mestách. Ja mám rád aj malé slovenské dedinky. Môj otec je z horných Kysúc, úplný zapadákov ako hrom, a cez to všetko tam dostávam strašnú inšpiráciu. Asi preto, že tam niekde je aj moja krv. Mám rád celé Slovensko. Myslím, že je to jedna z najkrajších zemí. Je mi príjemné hrať hoc aj v Trenčíne a mám z toho taký istý pocit ako keď som v Dubline.

Hrá sa vám lepšie pred menším publikom, alebo na festivale s viacerými kapelami?

Mne je to naozaj jedno. Zatiaľ nás nikto nevypískal, vždy sme museli pridávať a vždy sa nám hralo fantasticky.

Zajtra idete do Corku...

...áno, to som veľmi zvedavý, lebo každý hovorí, že je to jedno z najkrajších miest v Írsku.

Čo okrem toho by ste chceli vidieť z Írska?

Aspoň ten kúsok. Kúsok života, atmosféru. Jedna vec je krajina a jedna sú ľudia. A ja mám trošku radšej ľudí, ako krajinu.

Chystáte sa ešte niekam inam po Írsku, do ďalšej krajiny?

Ale áno, hneď týždeň na to máme pár koncertov v Anglicku, v Londýne a potom na juhu. Dostáva sa vám príležitosti k priamemu kontaktu s fanúšikmi? Rozprávate sa s nimi, získavate nejakú spätnú väzbu? Ale samozrejme. Keď sme hrali v New Yorku, tak sme sa rozprávali s ľuďmi, pýtali sa ich, ako sa im tam žije a aké sú ich problémy. Sú úplne inakšie, než naše a sú rozdielne od mesta k mestu. Neviem, či je to iným kyslíkom, ovzduším. Ale v princípe tie naozajstné ľudské majú všade rovnaké.

Dnes večer ste sa vrátili na pódium celkovo trikrát a ako sme sa dozvedeli, vraj je to dosť nezvyčajné. Podľa čoho máte rozdelené pesničky, že čo pridáte navyše? A niečo najobľúbenejšie, čo sa vám najlepšie spieva?

Z každého albumu máme v koncertnom programe niečo. Zvyčajne pridáme to, čo nám napadne. Ja mám každú pesničku rád a každá sa mi páči. Napríklad, keď som s cigánmi, tak si veľmi rád zaspievam cigánsku, keď som na Morave, mám strašne rád moravskú cimbálovú hudbu. Moja srdcová záležitosť na Slovensku je aj terchovská muzika. Mám rád kysucké - asi preto, že otec bol z Kysúc a dokonca aj maďarské, možno preto, že moja mama je Maďarka a odtiaľ mám krv. Každú dobrú muziku mám rád a si ju rád zaspievam. Nie len z nášho repertoáru, ale kľudne aj cigánsky čardáš.

Máte obľúbeného interpréta zo súčasnej slovenskej hudobnej scény, niekoho, s kým by ste si chceli zahrať?

Je tam kopa obľúbených kapiel a dokonca už s nimi aj hrávame na slovenských festivaloch. Naši veľmi dobrí priatelia sú skupina Hex, ale oni sú už takí osobní, že sa aj stretávame. Je kopec skvelých mladých kapiel, napríklad Vetroplach. Na Slovensku, aj keď sa to nezdá, sa dejú veci v rámci muziky.

 

vyskúšaj novú prepravu! parcel.ie

Kalendár udalostí v komunite

Opýtaj sa právnika
  1. Stačí vyplniť tento formulár a my ťa budeme kontaktovať!
  2. Meno:
    Invalid Input
  3. Email:(*)
    Zadajte prosím Vašu emailovú adresu
  4. Tel. číslo:
    Invalid Input
  5. Vyber okruh problému/otázku.
    Invalid Input
  6. Invalid Input
  7. Overovací reťazec:
    Overovací reťazec:
      ObnoviťInvalid Input

Máme online 63 hostí 

JoomlaWatch Stats 1.2.9 by Matej Koval