Slovak in Ireland, magazine for Slovak community living in Ireland

Myslím, že nebudem ďaleko od pravdy, keď poviem, že je nám všetkým ako-tak známa rozprávka Cisárove nové šaty. Pre tých bezdetných, bezneterových, poprípade bezsynovcových, alebo aj pre tých, ktorí už dlho nesiahli po žiadnej rozprávkovej knižke (Daniele Stealová sa neráta), si dovolím v skratke pripomenúť hlavnú zápletku.

CISÁROVÉ NOVÉ ŠATY

 Kde bolo tam bolo, žil v jednom kráľovstve veľmi márnotratný kráľ. Rád si dával, za peniaze poddaných, ušiť tie najlepšie šaty z najdrahších látok. Jedného dňa sa do tohto kráľovstva dostali dvaja podvodníci, ktorí sa rozhodli využiť kráľovu márnivosť a hlúposť vo svoj prospech. Nahovorili mu, že mu ušijú šaty z veľmi vzácnej látky. Jej vzácnosť spočíva v tom, že ju vidia iba múdri ľudia. Hlupákom sa naskytne pohľad len na prázdne krosná. Počas toho, ako dvaja krajčíri tkajú, posiela kráľ svojich ministrov na kontroly. Samozrejme, ani jeden z nich neprizná, že látku nevidí. Bol by to dôkaz ich hlúposti. Aj samotný kráľ vychvaľuje zručnosť krajčírov a ujúka nad krásou tkaniny. Konečne nastane deň, keď si kráľ oblečie vzácne šaty a postaví sa v nich pred všetkých veľavážených ministrov a málovážených poddaných. Nikto z prítomných nemá odvahu povedať kráľovi pravdu, až nakoniec z davu vykríkne malý chlapec, vysmeje sa kráľovi, ten sa zapýri a uteká preč, zachrániť si to málo čo má. Je načím podotknúť, že podobnosť postáv z politického diania Slovenska/Írska (krajiny sa dajú podľa potreby obmieňať), je len čisto náhodná.

ÍRSKA JAR. AKÁ JE?

Daný fejtón, aby som nezavádzala čitateľov, nie je žiadnym pokusom o satirickú paródiu na politickú situáciu v ani jednej zo spomenutých krajín. Andersenova rozprávka, ktorú dánsky spisovateľ napísal v prvej polovici 18. storočia, mi s príchodom írskej jari až nápadne pripomína súčasnosť. Je to však podoba v tom najjednoduchšom chápaní. Narážam na terajšiu módu jar - leto 2010 a´la Dublin. Stačia štyri lúče slnka, meteorológom predpovedané len občasné prehánky s asistenciou 5°C a už sa to po Dubline nesie jak na rozžhavenom Parížskom móle: topíky (tričká) odhaľujúce pohrudný Grand Canyon, volánikové sukničky svojou dĺžkou nápadne sa ponášajúce na širšie detvianske opasky, holé nohy, lebo však jar prišla a papierové, recyklovateľné balerínky. Aby sme nezostali len pri dievčatách, írski muži si taktiež dlhé rukávy veľa neponosili. Rifl e sa vymenili za šortky a sem-tam som už zazrela aj plážové sandále. Pohlavný úd (ako s kamarátkou voláme obchodný dom ktorého názov ste si už určite domysleli), skočil z kabátovej kolekcie rovno ku plavkám, žabkám a plážovým šatám a v tesnom závese letného vánku sú aj ostatné módne značky a obchodné domy. A ako si tak všímam, čím menej látky, tým viac si za to pýtajú.

KTO JE ÍR A KTO NIE

Mám taký pocit, že s prichádzajúcou jarou sa mi bude oveľa ľahšie len na pohľad zisťovať, kto je Ír a kto Neír. Aha ho, dlhý kabátisko z jaka, no to bude nejaký Rus. A ľaľa, tamto šál a čiapka, poď nech ťa vyobjímam slovanský brat. Exotická tmavá dlhonohá kráska zabalená v prechodnej bunde s klapkami na ušiach bude všetko iné, len nie ryšavovlasý potomok írskeho farmára. Jediné, čoho sa obávam, je to ako to bude vyzerať v lete. Sodoma gomora. Možno už práve v máji budem mať oveľa väčšie nutkanie ako kedykoľvek dnes zakričať: „Aha, cisár je nahý!!!“ alebo som len hlúpa?