Ako sa vám žije po odchode z Írska?
Napísal Eva Kapičáková   
Štvrtok, 03 Jún 2010 12:53

Vaše príbehy o tom, čo napísal život. Aké máte pocity po odchode z Írska s etablovaním sa na Slovensku, ale aj s fi nančným ohodnotením, ľuďmi, či pracovnými ponukami? Čo odporúčate ľuďom, ktorí sa po rokoch plánujú vrátiť na Slovensko?

 

IVANA BELICOVÁ ROD. VARGOVÁ

TÁ, KTORÁ BY SA HNEĎ VRÁTILA NASPÄŤ DO ÍRSKA

 

Ako ste sa „ocitli“ v Írsku?

Prišla som tam za vtedy ešte mojím priateľom, aby sme si zarobili na spoločnú budúcnosť. Aké boli začiatky v Írsku? Začiatky boli všelijaké. Človek príde do neznámej krajiny a má pocit, akoby zrazu vyšiel z ulity. Mám na mysli to, že odídete prežiť kus života niekam za hranice vlastnej krajiny a odrazu sa cítite ohrozenejší a zraniteľnejší. Trvalo to ale len do chvíle, kým som neprekonala asi mesačnú bariéru adaptovania sa na „ich“ prízvuk. Potom, keď človek zistil, akí sú ľudia v Írsku úžasne tolerantní, som sa tam začala cítiť lepšie. Na úplnom začiatku som po príchode začala robiť pre charitu. Vonku na ulice sme boli posielaní deň čo deň s vedierkami a so žrebmi, ktoré sme predávali a zbierali tak peniaze pre „call link“ pre Asthma Society. Či pršalo, či svietilo slnko. Bol to pre mňa úplne hrozný zážitok. Bola som tam prvýkrát len počas letných prázdnin a musela som sa vrátiť do školy, a tak som ten zážitok ľahšie prekonala. Keď prídete do krajiny ako je Írsko, to, na čo sa najťažšie privyká je počasie. Neustále hmly, stále zamračené a takmer permanentný dážď. Počas môjho celého pobytu zo začiatku, ale aj neskôr som si len ťažko zvykala na tamojšie podnebie.

Čo pre vás predstavovalo v Írsku najväčšiu výzvu?

Najťažšie bolo ísť ďalej aj napriek tomu, že ste sa tam cítili ako cudzinec. V prostredí, kde ste síce bývali, ale nepatrili svojím naturelom. Pre mňa bol nástup do poslednej fi rmy najťažší, pretože prvý týždeň som si vôbec nebola istá, či to zvládnem a či sa naučím robiť s programom a kolektívom, ktorý ma tam čakal. Postupom času sa to zmenilo a nakoniec sa mi odchádzalo ťažko. Ako ďaleko ste to dotiahli v Írsku? Od zbierania peňazí na ulici, cez obchodnú asistentku v Blanchardstown Shopping Centre som sa dostala do Blanch Corporate Park do firmy, ktorá sa zaoberala predajom a distribúciou kožených sedačiek. Začala som pracovať v kancelárii a vybavovať zákazníkov cez telefón a riešiť „uplifty“ a reklamácie. Bola to pre mňa veľká výzva a začiatky boli ťažké.

Bolo s odstupom času vaše rozhodnutie odísť z Irska správne?

Keď sa ma na to pýtate teraz, tak by som povedala, že tak na polovicu. Vtedy, keď som odchádzala, som bola presvedčená na 100%, že je to to najlepšie riešenie. Teraz už taký pocit nemám. Po príchode na SVK som bola rada, že som doma, blízko rodiny, ale ten pocit sa vytratil asi po dvoch mesiacoch, keď prišla realita. Hľadanie dobrej práce bolo náročné a vidina práce adekvátnej vzdelaniu za prislúchajúci plat sa čoraz viac zdala nerealizovateľnou. Neviem, či by som niečo na tom zmenila a urobila ináč, ale momentálne nie som veľmi spokojná, že sme tu. Boli v tom aj zdravotné dôvody, prečo sme sa vrátili, kde som domáce prostredie dostala odporučené ako vhodnejšie pre môj zdravotný stav.

Kde pracujete teraz?

Teraz pracujem ako učiteľka na základnej škole. Robím to, čo som vyštudovala.

Bolo jednoduché nájsť si prácu v obore?

Celkom áno, aj napriek tomu, že som to nechcela veľmi robiť. Toto riešenie sa mi zdá ako dočasné a momentálne najistejšie.

Ako vnímate rozdiel medzi životom v Dubline a v Košiciach? Sú vôbec nejaké?

Sú a neskutočné. Je veľmi zložité porovnať tieto dva svety. Najmä, keď sa človek vráti späť a je tu rok a viac, tak si uvedomí, aký je odlišný život tu a tam, akí sú ľudia tam a akí tu. Tu má síce človek „domáce prostredie“, .... ale nízku životnú úroveň, v Írsku vám dajú možnosť presadiť sa a neskúmajú, či na to, čo viete, máte nejaký „papier“, zatiaľ čo na Slovensku od vás potrebujú papiere a potom ich až zaujíma, čo viete. Ja som na to, že plynule hovorím anglicky, okrem nejakých certifikátov nemala žiadny ofi ciálny papier. V Írsku ho odo mňa nik nepotreboval. Vyskúšali si , či viem rozprávať a hotovo. Tu chcú papier a nezaujíma ich, či človek vie rozprávať. Tu dostanete málo peňazí a pracujete celý deň. V Írsku pracujete síce celý deň, ale viete na konci mesiaca, za čo ste pracovali.

Platové ohodnotenie a životná úroveň na Slovensku. Ste spokojní?

Vôbec nie som spokojná s platovou úrovňou a životnou úrovňou na Slovensku. Zhodnotenie toho, čo vám dal život za hranicami Slovenska, poprípade, čo vám vzal. Život v zahraničí mi dal veľa. Naučil ma samostatnosti, finančnej nezávislosti, ukázal mi život, aký už možno nikdy neprežijem. Dal mi kopec nových priateľov- aj Írov a ukázal mi, ako Slováci v zahraničí vedia byť na jednej strane veľmi súdržní a nápomocní a na druhej strane aj to, ako často vedia ublížiť práve krajanovi. Dalo mi to kopec nových zážitkov a skúseností a poznanie, ako žijú ľudia na inej strane Európy. Naučilo ma to chápať a rešpektovať inakosť ľudí, názorov aj národov. Život mi v konečnom dôsledku nevzal nič, resp. mne len pomohlo, že som tam strávila nejaké roky. Život v IE mi dal okrem toho ešte aj to, že som sa veľmi dobre zdokonalila v jazyku, čo je nezabudnuteľná škola angličtiny.

Čo by ste odporučili Slovákom, ktorí sa plánujú vrátiť späť na Slovensko?

Hmmm... nechoďte naspať, kým nemusíte, kým nestratíte prácu, alebo kým vás k tomu neprinútia vážne okolnosti. My sme sa vrátili, lebo sme chystali svadbu a už sme chceli bývať len sami dvaja. Obaja, teraz už ako manželia, máme niekedy také chvíle, že by sme sa kľudne aj vrátili naspäť. Chýbajú nám priatelia, ale aj tamojšia atmosféra a bezstarostný život, ale najmä jednoduchý oproti životu tu na Slovensku. My keby sme mohli a nemuseli riešiť zariadený byt, tak sa vrátime.

 

JOZEF ZORVAN

TEN, KTORÝ SA VRÁTIL PO DRUHÝKRÁT NASPÄŤ DO ÍRSKA

Ako si spomínate na príchod do Írska?

Na niečo si rád spomeniem, na niečo by som najradšej zabudol. Každý mi dá istotne za pravdu, že odchod do inej krajiny nie je ľahké rozhodnutie a mnohokrát aj dosť ťažké na psychiku. Samozrejme, chcel som si zarobiť nejaký peniaz, zdokonaliť sa v jazyku a spoznať inú krajinu. Rozhodoval som sa pre dve krajiny. A to Írsko, alebo Austráliu. Rozhodnutie padlo pre Írsko. Začiatky boli dosť kruté. Neskutočné množstvo rozposlaných životopisov, dlhé hodiny sedenia v internetových kaviarňach, prechádzok po meste a hľadania si práce. Najskôr som posielal CV na ponuky, ktoré sa mi páčili. Keď som nedostal žiadnu odpoveď a už druhý týždeň sa nič nedialo, tak som začal posielať životopisy všade, kde sa dalo. Len aby som mal nejakú prácu. Nakoniec sa mi ozvala agentúra, že má pre mňa prácu. Neskutočné. Moja prvá práca v Írsku. Bolo to v sklade vo fi rme Symantec. Keď som nastúpil do práce, tak som sa dozvedel, že je to práca len na dva týždne.

Akými pracovnými pozíciami ste prešli?

Len dvoma. Prvá bola v sklade vo fi rme Symantec a druhá pozícia bola ako autoelektrikár v jednej súkromnej spoločnosti. Nemal som potrebu meniť zamestnanie, lebo mi maximalne vyhovovalo, mal som to blízko domu, a hlavne - bolo to niečo, čo som robil aj na Slovensku ako koníček.

Aký bol život v Írsku všeobecne? Začiatky boli ťažké a párkrát som sa už aj vrátil na letisko, že idem domov, ale moc mi pomohol kamarát Tomáš, ktorý mi všetko vysvetlil, ako to chodí a hlavne - mohol som u neho nejaký týždeň zostať bývať. Bola to pomoc na nezaplatenie. Takže Tomáš a Radka - moc ďakujem. Ak má človek v Írsku prácu a trvalý príjem, tak v podstate je to bezstarostný život. Teda aspoň pre mňa bol. Relatívne dobré počasie, more, a kultúra, ktorá sa mi vždy páčila.

Čo vám dal kariérne?

Mne ani nič moc. Akurát viac pracovných skúseností, ktoré som chcel využiť na Slovensku. Čo som sa naučil? Jazyk, morský rybolov, jazdiť na opačnej strane a hlavne si vážiť to, čo mám.

Neskôr ste sa rozhodli pre odchod z Írska na Slovensko, prečo?

Slovensko mi vždy chýbalo, od prvej chvíle. Vedel som, že domov pôjdem vtedy, keď sa mi podarí ušetriť fi nancie na zaplatenie hypotéky, ktorú som mal ešte pred odchodom do Írska. Podarilo sa mi to po dva a pol roku. Neskutočne ma to lákalo domov. Práca - mali ste niečo zabezpečené alebo ste sa vracali na Slovensko bez toho, aby ste nejakú mali. Prácu som nemal zabezpečenú, ale mesiac a pol pred odchodom som posielal CV cez internet do niekoľkých firiem na Slovensku. Postupne sa mi ozývali a dohadovali sme si stretnutia, keď sa vrátim na Slovensko. Bolo to celkom zaujímavé, lebo dva týždne pred odletom som mal dohodnutých niekoľko pohovorov. Dopadlo to dobre a za dva týždne som začal pracovať. Práca bola fajn a hlavne som mal čas aj na rozbehnutie podnikateľských aktivít, čo som mal v pláne po návrate na Slovensko.

Nemali ste problém s adaptovaním sa a prispôsobením sa?

Ani nie. Akurát bol trošku problém s raňajším vstávaním.

Ako porovnávate spätne život v Írsku so životom, ktorí vediete teraz? Ak možem porovnať život v Írsku a na Slovensku, tak v Írsku nebol taký uponáhľaný život ako na Slovensku. V Írsku ľudia majú viac času na relax po práci, ale to hlavne súvisí s podstatne vyšším príjmom. Na Slovensku sa musí človek podstatne viac obracať, aby uspokojil aspoň základné životné potreby. Ďalej, veľký rozdiel je v ochote na úradoch a obchodoch. Na írskych úradoch vybavíte skoro všetko, aj keď to niekedy trvá dlho. Na Slovensku je maximálna neochota pomocť občanom v ich problémoch. Ja viem, že je teraz zlá doba, ale predsa by som uvítal trošku viac zdvorilosti a ochoty. Keď sa človek vráti späť na Slovensko a chce rozbehnúť nejaký podnikateľsky zámer, tak vo väčšine sa na vás dívajú ako na zbohatlíka a hádžu vám polená pod nohy, len aby vám ukázali, kto je tu pánom. A to nevravím o vyhrážkach od ostatných konkurenčných spoločností. Musíte byť neskutočne drzí a veľa kričať, aby ste vôbec niečo vybavili. Neviem, ale mal som pocit, ako keby kríza ľudí vzďaľovala a nie približovala. No, aby som len nehanil, tak stále nájdete ľudí, ktorí sa snažia pomôcť. Poväčšine kamaráti a známi. Ale aj tak je Slovensko stále mojou rodnou krajinou a milujem ju.

Prečo ste sa opätovne vrátili po druhýkrát naspäť do Írska? Vrátil som sa kvôli podnikateľským aktivitám. Lepšie povedané, na Slovensku sa mi nepodarilo vybaviť potrebné formality v čase, v akom som potreboval a naskytla sa príležitosť niečo podobné rozbehnúť v Írsku za podpory starého zamestnávateľa, ktorý s mojím plánom súhlasil. A dúfam, že sa nám podarí otvoriť aj pobočku na Slovensku v čo najkratšom čase. Takže som späť a napĺňam opäť svoje plány, aj keď mi je ľúto, že to nemôžem robiť na Slovensku. Verím, že sa podarí aj to.

Čo by ste odporučili Slovákom, ktorí sa plánujú vrátiť späť na Slovensko?

Ak sa niekto rozhodne vrátiť na Slovensko, tak rozhodne odporúčam mať dosť našetrených euráčov. Už nie je Slovensko tou lacnou krajinou ako bolo. Dosť vecí je drahších oproti Írsku alebo je rovnaká cena. Ak nemá človek istú prácu, tak verte, že sa ťažko hľadá v tejto dobe. Poznám ľudí, ktorí intenzívne hľadajú prácu viac než rok a nie sú to nejakí nevzdelanci. A taktiež si treba zvyknúť, že 420 – 500 Eur v čistom mesačne za odbornú robotu nie je ničím výnimočným. Ak chcete podnikať, tak budete potrebovať veľa času a trpezlivosti s našimi úradníkmi. A ak sa vám aj podarí rozbehnúť nejakú podnikateľskú aktivitu, tak bude to dosť tuhý boj. Ak je už niekto rozhodnutý odísť, tak prajem veľa šťastia v novom zamestnaní a v živote, v krásnej krajine, ktorou Slovensko rozhodne je.

 

DES FITGERALD
ÍR, ŽIJÚCI NA SLOVENSKU, NO PRACUJÚCI V DUBLINE

Prečo ste sa rozhodli pre život na Slovensku?

Kapor, lyžovačka, vianočné trhy, pečené kaštany, pezinské víno, hory, Vinea a moja rodina. Tieto veci mi pripomínajú Slovensko a robia môj život krajším. Moja manželka Denisa je z Pezinku. Máme dve deti – Luke a Ella. Rozhodli sme sa, že keď budeme mať deti, presťahujeme sa na Slovensko. A tak sa aj stalo v decembri 2009. Predali sme dom v Dubline a kúpili starý dom s veľkou záhradou vo Viničnom, čo je asi 3 km od Pezinka a 20km do Bratislavy. Momentálne dom renovujeme a dokončiť by sme ho mali v máji. Jeden z dôvodov, prečo chceme deti vychovávať na Slovensku je prostredie a počasie, kedy sa deti môžu venovať aktivitám v prírode, dokonca aj v zime.

Aké je vaše etablovanie sa na Slovensku?

Niektoré oblasti života na Slovensku nie sú ľahké a jednoduché. Jedna dôležitá vec je, že sa chcem naučiť jazyk. Hoci sa v niektorých miestach v Bratislave dohovorím po anglicky, stále si myslím, že väčšina ľudí rozpráva iba po slovensky. Takže, ak sa stretávate s ľuďmi, idete na nákupy, alebo si hľadáte prácu – znalosť slovenského jazyka je nutnosť. Už sa ju učím asi rok a pomaly sa zlepšujem, ale musím byť trpezlivý, pretože je to pekný jazyk a pomôže mi usadiť sa.

Našli ste si prácu ihneď po príchode na Slovensko?

Hľadanie práce na Slovensku je veľmi náročné, aj napriek tomu, že mám výborné pracovné skúsenosti. Pracovný trh je statický a na moje skúsenosti nie je dosť pracovných pozícií. Mal som však šťastie a absolvoval som pár interview. Som si vedomý, že nie je tak veľa voľných pozícií len pre anglicky hovoriaceho manažéra. Spoločnosti radšej uprednostnia osobu, ktorá rozpráva aj po slovensky aj po anglicky s podobnými pracovnými skúsenosťami. Po pár týždňoch hľadania práce na Slovensku, som si uvedomil, že to nebude jednoduché, a tak som sa rozhodol začať hľadať v Dubline. Po pár dňoch som si našiel prácu v Dubline ako šéf Online Marketingu. Momentálne cestujem medzi Dublinom a Slovenskom, čo nie je ideálne, ale aspoň zabezpečím, aby sme mali z čoho žiť na Slovensku.

Ako by ste porovnali pracovné ohodnotenie v Írsku a na Slovensku?

Plat v Írsku v porovnaní so Slovenskom sa nedá porovnávať. Uchádzal som sa o seniorskú pozíciu a očakávaný hrubý plat na Slovensku je momentálne medzi 2 500 až 3 000 EUR. Na podobnej pozícií by ste v Írsku dostali 8 000 Eur v hrubom. Jedlo, nápoje, alkohol a účty sú na Slovensku lacné. V Írsku aj napriek tomu, že máte vysoký príjem sa peniaze rýchlo minú kvôli vysokým nákladom na jasle, jedlo. Celkovo je život v Írsku drahý. Ceny oblečenia a elektroniky sú asi na rovnakej úrovni. Des, vieme, že ste mali aj podnikateľské ambície na Slovensku a v Čechách. Pred dvomi rokmi sme začali podnikať v Českej Republike a na Slovensku. Išlo o franchising, kedy sme s kamarátom začali so Zumo v Avione, v Brne. Vyzeralo to dobre, no keď zasiahla recesia, naše tržby dramaticky poklesli. Priestory som hľadal aj v nových nákupných centrách v Bratislave, ale tí požadovali nereálne sumy za prenájom a za zlých podmienok. Vedel som, že tento biznis nebude ziskový v dobe, kedy ľudia nemajú peniaze, ktoré by mohli utrácať na „smoothies“. Život na Slovensku je však lepší hlavne čo sa týka možností pre deti a rodinu ... Aquapark v Senci je skvelý pre deti a zariadenie je excelentné. Chodíme tam spolu so synom Lukom. Taktiež jasle na Slovensku sú na omnoho vyššej úrovni ako v Írsku. Pred niekoľkými týždňami sme nasadli do auta, smer Valčianska dolina, lyžovali sme a užívali sme si, vypili s kamarátmi zopár pív a bolo nám dobre. Tiež vianočné trhy a jedlo som si užíval.

Čo plánujete do budúcnosti?

Počas ďalších mesiacov sa budeme ďalej usádzať, určite dokončíme dom, aby sme sa nasťahovali a konečne si vybalili všetky naše veci z krabíc. Čoskoro by sa malo aj počasie umúdriť, takže musím vyčistiť BBQ, vytiahnuť opaľovacie mlieko a tešiť sa na dlhé leto, ktoré je pred nami.

Čo by ste odporučili Slovákom, ktorí sa plánujú vrátiť späť na Slovensko?

Pokúsiť sa nájsť si prácu, predtým ako sa presťahujete na Slovensko, alebo aspoň začať proces navštevovania pracovných agentúr a informovania sa. Taktiež je dobré vedieť, aký plat môžete očakávať pri svojich skúsenostiach, pretože ak nie ste pripravení, môže to byť šokujúce.

 

MILAN POLÁK

TEN, KTORÝ BY SA VRÁTIL, ALE LEN ZA INÝCH PODMIENOK

Prečo si sa rozhodol ísť skúsiť šťastie práve do Írska?

Hlavnou motiváciou bolo to, že Írsko je anglicky hovoriaca krajina a v tom čase ponúkalo obrovské pracovné možnosti. Teda zhrnúť by sa to dalo do dvoch slov, jazyk a financie. Taktiež som mal v Írsku veľa priateľov, čo je na začiatku nesmierne dôležité.

Ako si začínal, čo bolo najľahšie a najťažšie?

Oproti ostatným, ktorí do Írska prichádzajú a nepoznajú tam nikoho, ja som to mal jednoduché. Ešte pred príchodom som mal vybavené ubytovanie, kamaráti mi rovnako pomohli so všetkými behačkami po úradoch, vedel som presne kam treba ísť a čo k tomu potrebujem. Naopak, menej jednoduché to bolo s jazykom, istú úroveň angličtiny som síce mal, ale výrazný problém mi robilo porozumieť írskemu prízvuku.

Prišiel si do Írska za prácou, našiel si si ju rýchlo?

Práca sa mi hľadala dosť ťažko a pomaly. Mal som dosť peňazí na určitý čas, pár mesiacov, ale išlo to akosi pomalšie, ako som čakal a na čo som sa pripravil. Do Írska som prišiel v marci 2007, teda už počas obdobia, kedy keltský tiger ešte skryto, ale predsa lapal po dychu. Chcel som prácu vo svojom obore, aby som mohol využiť skúsenosti, keď sa raz vrátim na Slovensko. Hľadal som prácu v oblasti služieb a obchodu, ale bol som už v situácii, keby som vzal aj iné ponuky. A v tom prišla práca, s ktorou som bol spokojný a začal som pracovať pre jeden s najväčších obchodných reťazcov.

Ty si ženatý, a máš dieťa. Išiel si do Írska sám, či s rodinou?

Vycestoval som do Írska sám, s tým, že pripravím pôdu pre príchod mojej rodiny. Bolo to jediné možné riešenie, ale bolo to psychicky nesmierne náročné. Po pol roku za mnou prišli a začal sa nový život. Môj syn začal postupne chodiť do írskej škôlky a manželka ostala na materskej dovolenke. My sme chceli, aby na začiatku nepracovala a mohla sa starať o malého. Bol to náš pôvodný plán, aby som si ja našiel zamestnanie, ktoré nás uživí a aby sa manželka mohla venovať len dieťaťu. Pre tento cieľ bolo Írsko ideálnym riešením.

Čo rodina? Ako si zvykali na Írsko?

Manželka si zvykla veľmi rýchlo, Írsko je krásna krajina. Čo sa týka Samka, spočiatku mal problém s jazykovou bariérou, nevedel sa s deťmi porozprávať a zahrať. Aj keď mal vtedy len 2 roky, cítil, že deti s ktorými sa hrá hovoria inou rečou a nevedeli sa dohodnúť. Celú situáciu zmenila škôlka. Samko sa v nej rýchlo prispôsobil a našiel si kamarátov. Vyrastal v dvojjazyčnom prostredí a to mu dalo veľmi veľa. Aj teraz, keď už sme naspäť na Slovensku, dbáme na to, aby v rozvoji jazykovej zdatnosti pokračoval.

Prečo ste sa rozhodli odísť na Slovensko?

Rozhodli sme sa odísť po dva a pol rokoch. Aj keď manželka sa začala jazykovo vzdelávať a postupne si plánovala nájsť aj prácu, kríza už v tom čase bola naplno rozbehnutá a zamestnať sa bolo veľkým problémom. Rozhodol fakt, že ešte stále mala možnosť vrátiť sa do pôvodného zamestnania na Slovensku a ja s mojimi pracovnými skúsenosťami som mal tiež dobrú šancu nájsť si prácu doma.

Ako si Samko zvykol na príchod naspäť?

Samko sťahovanie do iných krajín nevnímal veľmi výrazne, ale na Írsko si často spomína. Na začiatku sa pýtal, kedy sa vrátime, teda Írsko vnímal ako svoj domov. Všetko opäť vyriešila škôlka, ktorá mu pomohla rýchlo si opätovne zvyknúť.

Čo práca na Slovensku? Ako si využil skúsenosti z Írska?

Prácu som si našiel pomerne rýchlo, do dvoch mesiacov, pričom prvý mesiac som nehľadal. Boli sme zaneprázdnení príchodom a bolo treba vybaviť veľa vecí. Zamestnal som ako manažér logistiky pre obrovskú spoločnosť na Slovensku, s dlhoročným zázemím. Využil som rozhodne pracovné skúseností z Írska, ktoré mi aj pomohli prácu získať, aj ju vykonávať lepšie a efektívnejšie. Možno ma mrzí, že nevyužívam jazykové znalosti, ale časom snáď príde aj to.

Ako si spokojný s pracovným ohodnotením a ako ho porovnávaš s Írskom?

Som spokojný so zárobkom na Slovensku, ale s Írskom sa to porovnávať nedá. Zo mzdy v Írsku si po zaplatení všetkých nevyhnutných účtov môžete dovoliť oveľa viac. Životná úroveň je vo všeobecnosti, aj pre Írov aj cudzincov, vyššia v Írsku. Na Slovensku som si našiel lepšiu prácu, ako som mal v Írsku. Keby som tu zastával rovnakú funkciu ako v Írsku, pracoval by som za oveľa nižšiu mzdu ako teraz v mojom súčasnom povolaní.

Ako hodnotíš to, čo Ti dal život za hranicami Slovenska, poprípade, čo vzal?

Určite mi veľa dal, nevzal mi rozhodne nič. Dal mi určite iný pohľad na Slovensko, na ľudí a na spoločnosť. Získal som pracovné skúsenosti a hlavne jazykové znalosti. Hodnotím to veľmi kladne a keby bola príležitosť, rozhodne sa vrátim naspäť. Čo Ti v tom bráni? 13 percentná nezamestnanosť. Tiež myslím na dieťa, nemyslím si, že takéto časté a náhle zmeny sú preň dobré. Na Slovensku už máme opäť zázemie, vlastný byt a určitú istotu. V Írsku by to bolo opäť neisté. Keby som bol sám, neváham ani minútu. Ale keď má človek rodinu, rozhoduje sa podľa iných priorít.

Čo by ste odporučili Slovákom, ktorí sa plánujú vrátiť späť na Slovensko?

Trpezlivosť. Bude treba vybaviť množstvo vecí na úrade, poistenie, zápočet odpracovaných rokov a podobne. Budete musieť stráviť veľa úsilia a nervov. Tiež už aj na Slovensku je problém nájsť si prácu, treba byť aj v tomto smere trpezlivý a pripraviť sa, možno na dlhšie obdobie bez práce, ako by ste chceli. Aké máte plány do budúcnosti? Tento rok by sme určite chceli ísť na dovolenku do Írska, opäť cestovať a možno mať aj druhé dieťa. No a to sa potom znova vrátime do Írska prilepšiť si vo fi nančnej situácii, kto vie.

 

EMÍLIA SABOLOVÁ

TÁ, KTORÁ JE NA SLOVENSKU SPOKOJNÁ

Ako si spomínate na príchod do Írska. Aké bolo pre vás začať život a prácu v úplne inej krajine?

Do Írska som prvýkrát zavítala na pár týždňov v januári 2005. Bola som celkom očarená. Plno zelene, pekné domčeky. Trvalo mi dosť dlho, kým som vedela, že na ktorej zástavke mám vystúpiť. Cestovanie išlo dosť na nervy. Móda v Dubline bola dosť iná oproti trendom na Slovensku. Začiatok nebol ťažký, keďže priateľ býval v Dubline už nejaký ten mesiac. Prvú prácu som si našla pomerne rýchlo.

Akými pracovnými pozíciami ste prešli?

Po príchode bolo mojím cieľom nájsť si prácu. Nezáležalo veľmi na tom aká práca to bude. Cez personálnu agentúru som pracovala pol roka v jednej farmaceutickej spoločnosti ako kontrolór kvality. Po tom ako som sa usadila a zarobila nejaké peniaze, som si začala hľadať novú prácu. Hľadala som pozície v oblasti administratívy a Office work. V MoneyMate som bola súčasťou Intraday Service Team-u. Pracovala som v medzinárodnom tíme, poskytovali sme služby veľkým bankovým a investičným spoločnostiam. Pracovala som tam až do návratu na Slovensko.

Aký bol život v Írsku všeobecne?

Všelijaký, ale človek až s odstupom času vníma čo mal a ako žil. Zaujímavé bolo pracovať v medzinárodnom tíme, s kolegami z rôznych krajín, komunikovať so zákazníkmi. Guinness je super a chutí oveľa lepšie v Dubline ako v Košiciach. Bolo príjemné mať na výber z japonskej, talianskej či indickej reštaurácie. Zvykli sme si aj na írske potraviny. Ešte aj teraz si sem tam robievame „Irish breakfast“. Phoenix park bol super a hlavne jelene pri kríži. Chodili sme hrávať golf a cestovali sme po Írsku.

Čo vám dal kariérne? Čo ste sa naučili?

Niekedy bolo zaujímavé porovnávať pracovné návyky. Napr. piatok o piatej sa ešte pracovalo vo veľkom. To vlastne bol najväčší šok po návrate na Slovensko. Získala som bohaté skúsenosti s prácou v tíme a o zákazníckom prístupe. Pri mojej práci sa kládol vysoký dôraz na kvalitu, správnosť a rýchlosť. Mala som možnosť koordinovať prácu v našom tíme.

Neskôr ste sa rozhodli pre odchod z Írska na Slovensko, prečo?

Môj plán bol ísť do Dublinu na dva-tri roky. Splnila som plán, tak som sa vrátila späť. Nikdy som nepremýšľala nad tým, že sa do Írska presťahujem nastálo. Dôvodom návratu bola potreba posunúť sa o priečku vyššie v pracovnom živote. Určite by boli príležitosti aj tam, ale stále som mala pocit, že treba niečo budovať doma, v Košiciach. Ďalším dôvodom bolo počasie a doprava v Dubline. Práca - mali ste niečo zabezpečené alebo ste sa vracali na Slovensko bez toho, aby ste nejakú mali. Návrat bez toho, aby sme vedeli, čo chceme robiť, by bol asi dosť riskantný. Celkovo je lepšie plánovať, takže mali sme predstavu, čo budeme robiť. Vedeli sme, že čo chceme robiť na Slovensku a začali sme sa pripravovať na to už v Dubline.

V akej oblasti pracujete teraz?

IT a internetový marketing. Ste spokojní (s prácou a všeobecne so životom na Slovensku)? Áno, som spokojná. Je tu stále čo zlepšovať, sú tu aj príležitosti. Momentálne je to šport a jeho možnosti, ktoré oceňujeme najviac zo všetkého.

Ako hodnotíte finančné ohodnotenie? Boli ste v Írsku spokojní a dá sa to porovnať so súčasným zárobkom na Slovensku?

Je to ťažké porovnávať. Mzda v Írsku môže byť vyššia, ale aj životné náklady sú vyššie. Na Slovensku veľa ľudí neplatí hypotéku a keď tak niekoľkonásobne menšiu. Finančné ohodnotenie je individuálnou záležitosťou, každý je ohodnotený tak ako sa snaží a aký prístup si zvolí. V Írsku nedostanete nič zadarmo a to isté platí všade. Keby som sa bola uspokojila a pracovala vo farmaceutickej spoločnosti celé tri roky, nebola by som spokojná. Lepšie je porovnávať životnú úroveň. Sem zahŕňam nielen financie, ale aj duševné vyžitie ako je šport, jedlo, bezpečnosť, priatelia. V celkovom porovnaní som spokojnejšia teraz.

Nemali ste problém s adaptovaním sa na Slovensku?

Iste boli také situácie, kedy som si pomyslela, že v Írsku by sa daná situácia neudiala. Situácie ako nevrlé správanie sa pani predavačky v obchode. Zlé - nechutné jedlo v reštaurácii má stále veľké mínus. Chýbajú mi niektoré zaujímavé relácie z BBC, Channel4. Ale povedzme si pravdu, koľkokrát sme sa sťažovali v Írsku na to ako im to tam (ne) funguje. Človek chce stále to, čo práve nemá.

Čo by ste odporučili Slovákom, ktorí sa plánujú vrátiť späť na Slovensko?

Nech prinesú so sebou to dobré a podelia sa so svojimi známymi o to. Nech zužitkujú skúsenosti, ktoré nadobudli v Írsku a prinesie im to úspech aj doma.

 

Kalendár udalostí v komunite

No current events.

Opýtaj sa právnika
  1. Stačí vyplniť tento formulár a my ťa budeme kontaktovať!
  2. Meno:
    Invalid Input
  3. Email:(*)
    Zadajte prosím Vašu emailovú adresu
  4. Tel. číslo:
    Invalid Input
  5. Vyber okruh problému/otázku.
    Invalid Input
  6. Invalid Input
  7. Overovací reťazec:
    Overovací reťazec:
      ObnoviťInvalid Input


Máme online 166 hostí 

JoomlaWatch Stats 1.2.9 by Matej Koval