Slovak in Ireland, magazine for Slovak community living in Ireland

Vaše príbehy o tom, čo napísal život. Aké máte pocity po odchode z Írska s etablovaním sa na Slovensku, ale aj s fi nančným ohodnotením, ľuďmi, či pracovnými ponukami? Čo odporúčate ľuďom, ktorí sa po rokoch plánujú vrátiť na Slovensko?

IVANA BELICOVÁ ROD. VARGOVÁ TÁ, KTORÁ BY SA HNEĎ VRÁTILA NASPÄŤ DO ÍRSKA

Ako ste sa „ocitli“ v Írsku?

Prišla som tam za vtedy ešte mojím priateľom, aby sme si zarobili na spoločnú budúcnosť. Aké boli začiatky v Írsku? Začiatky boli všelijaké. Človek príde do neznámej krajiny a má pocit, akoby zrazu vyšiel z ulity. Mám na mysli to, že odídete prežiť kus života niekam za hranice vlastnej krajiny a odrazu sa cítite ohrozenejší a zraniteľnejší. Trvalo to ale len do chvíle, kým som neprekonala asi mesačnú bariéru adaptovania sa na „ich“ prízvuk. Potom, keď človek zistil, akí sú ľudia v Írsku úžasne tolerantní, som sa tam začala cítiť lepšie. Na úplnom začiatku som po príchode začala robiť pre charitu. Vonku na ulice sme boli posielaní deň čo deň s vedierkami a so žrebmi, ktoré sme predávali a zbierali tak peniaze pre „call link“ pre Asthma Society. Či pršalo, či svietilo slnko. Bol to pre mňa úplne hrozný zážitok. Bola som tam prvýkrát len počas letných prázdnin a musela som sa vrátiť do školy, a tak som ten zážitok ľahšie prekonala. Keď prídete do krajiny ako je Írsko, to, na čo sa najťažšie privyká je počasie. Neustále hmly, stále zamračené a takmer permanentný dážď. Počas môjho celého pobytu zo začiatku, ale aj neskôr som si len ťažko zvykala na tamojšie podnebie.

Čo pre vás predstavovalo v Írsku najväčšiu výzvu?

Najťažšie bolo ísť ďalej aj napriek tomu, že ste sa tam cítili ako cudzinec. V prostredí, kde ste síce bývali, ale nepatrili svojím naturelom. Pre mňa bol nástup do poslednej fi rmy najťažší, pretože prvý týždeň som si vôbec nebola istá, či to zvládnem a či sa naučím robiť s programom a kolektívom, ktorý ma tam čakal. Postupom času sa to zmenilo a nakoniec sa mi odchádzalo ťažko. Ako ďaleko ste to dotiahli v Írsku? Od zbierania peňazí na ulici, cez obchodnú asistentku v Blanchardstown Shopping Centre som sa dostala do Blanch Corporate Park do firmy, ktorá sa zaoberala predajom a distribúciou kožených sedačiek. Začala som pracovať v kancelárii a vybavovať zákazníkov cez telefón a riešiť „uplifty“ a reklamácie. Bola to pre mňa veľká výzva a začiatky boli ťažké.

Bolo s odstupom času vaše rozhodnutie odísť z Irska správne?

Keď sa ma na to pýtate teraz, tak by som povedala, že tak na polovicu. Vtedy, keď som odchádzala, som bola presvedčená na 100%, že je to to najlepšie riešenie. Teraz už taký pocit nemám. Po príchode na SVK som bola rada, že som doma, blízko rodiny, ale ten pocit sa vytratil asi po dvoch mesiacoch, keď prišla realita. Hľadanie dobrej práce bolo náročné a vidina práce adekvátnej vzdelaniu za prislúchajúci plat sa čoraz viac zdala nerealizovateľnou. Neviem, či by som niečo na tom zmenila a urobila ináč, ale momentálne nie som veľmi spokojná, že sme tu. Boli v tom aj zdravotné dôvody, prečo sme sa vrátili, kde som domáce prostredie dostala odporučené ako vhodnejšie pre môj zdravotný stav.

Kde pracujete teraz?

Teraz pracujem ako učiteľka na základnej škole. Robím to, čo som vyštudovala.

Bolo jednoduché nájsť si prácu v obore?

Celkom áno, aj napriek tomu, že som to nechcela veľmi robiť. Toto riešenie sa mi zdá ako dočasné a momentálne najistejšie.

Ako vnímate rozdiel medzi životom v Dubline a v Košiciach? Sú vôbec nejaké?

Sú a neskutočné. Je veľmi zložité porovnať tieto dva svety. Najmä, keď sa človek vráti späť a je tu rok a viac, tak si uvedomí, aký je odlišný život tu a tam, akí sú ľudia tam a akí tu. Tu má síce človek „domáce prostredie“, .... ale nízku životnú úroveň, v Írsku vám dajú možnosť presadiť sa a neskúmajú, či na to, čo viete, máte nejaký „papier“, zatiaľ čo na Slovensku od vás potrebujú papiere a potom ich až zaujíma, čo viete. Ja som na to, že plynule hovorím anglicky, okrem nejakých certifikátov nemala žiadny ofi ciálny papier. V Írsku ho odo mňa nik nepotreboval. Vyskúšali si , či viem rozprávať a hotovo. Tu chcú papier a nezaujíma ich, či človek vie rozprávať. Tu dostanete málo peňazí a pracujete celý deň. V Írsku pracujete síce celý deň, ale viete na konci mesiaca, za čo ste pracovali.

Platové ohodnotenie a životná úroveň na Slovensku. Ste spokojní?

Vôbec nie som spokojná s platovou úrovňou a životnou úrovňou na Slovensku. Zhodnotenie toho, čo vám dal život za hranicami Slovenska, poprípade, čo vám vzal. Život v zahraničí mi dal veľa. Naučil ma samostatnosti, finančnej nezávislosti, ukázal mi život, aký už možno nikdy neprežijem. Dal mi kopec nových priateľov- aj Írov a ukázal mi, ako Slováci v zahraničí vedia byť na jednej strane veľmi súdržní a nápomocní a na druhej strane aj to, ako často vedia ublížiť práve krajanovi. Dalo mi to kopec nových zážitkov a skúseností a poznanie, ako žijú ľudia na inej strane Európy. Naučilo ma to chápať a rešpektovať inakosť ľudí, názorov aj národov. Život mi v konečnom dôsledku nevzal nič, resp. mne len pomohlo, že som tam strávila nejaké roky. Život v IE mi dal okrem toho ešte aj to, že som sa veľmi dobre zdokonalila v jazyku, čo je nezabudnuteľná škola angličtiny.

Čo by ste odporučili Slovákom, ktorí sa plánujú vrátiť späť na Slovensko?

Hmmm... nechoďte naspať, kým nemusíte, kým nestratíte prácu, alebo kým vás k tomu neprinútia vážne okolnosti. My sme sa vrátili, lebo sme chystali svadbu a už sme chceli bývať len sami dvaja. Obaja, teraz už ako manželia, máme niekedy také chvíle, že by sme sa kľudne aj vrátili naspäť. Chýbajú nám priatelia, ale aj tamojšia atmosféra a bezstarostný život, ale najmä jednoduchý oproti životu tu na Slovensku. My keby sme mohli a nemuseli riešiť zariadený byt, tak sa vrátime.