Oto Winkler: “Zažil som jeden z najlepších dní v živote.”
Napísal Oto Winkler   
Štvrtok, 03 Jún 2010 16:20

Rád by som zdieľal jeden z mojich najunikátnejších dobrodružstiev. Plán bol ísť na tri dni kajakom a spať v stane. Štart z Portmarnock beach na Lambay Island a okolo ostrova smerom na Ireland’s Eye, Howth a až k North Bull Island v Dubline.

 

PRVÝ DEŇ – 10.6.2009 - LAMBAY ISLAND

Vyrazil som tažko naložený, pretože som potreboval jedlo, vodu, stan a spacák. Potom nôž, svetlo, zapaľovač a varič (a kompas, ktorý som nebral pretože som si myslel, že kde sa tu dá stratiť). Počasie bolo veľmi príjemné a osviežujúce vlny ma príjemne naladili. Moja radosť a odhodlanie na tento výlet bola veľká a nehovoriac o túžbe nafotiť nejaké úžasné fotky. Vyrazil som na Lambay Island a bol v úžase, keď som objavil kolónie vtákov v severnej časti ostrova. Vysoké útesy pokryté vtákmi a echom ich hlasov. Cítil som sa ako na exotickom ostrove, návštevník iného sveta. Taký rozdiel oproti naším rušným mestám, kde sa stres zapísal na ľudskej tvári. Ako som pokračoval na východný roh ostrova, vlny začali byť vačšie a objavila sa skupinka asi 20 tuleňov. Skutočne úžasné a zvedavé stvorenia. Očividne sa radi hrajú. Spočiatku boli plachí, kým mi začali dôverovať. Keď som pádloval, tak ma sledovali asi 3-5 metrov za kajakom. Toto bol veľmi zaujímavý moment, pretože to bol jeden z mojich prvých stretnutí s tuleňmi a ešte k tomu 5 km od najbližšej pevniny.

 

TOTO BOL JEDEN Z MOJICH NAJLEPŠÍCH DNÍ V ŽIVOTE

Skontroloval som čas a uvedomil som si, že o dve hodiny už bude tma. Lambay Island je súkromným pozemkom nejakého bohatšieho pána, tak som sa rozhodol, že prespím na Ireland‘s Eye hneď pri Howth. A potom sa niečo prihodilo. Od brehu pri Portmarnock sa blížili husté tmavé oblaky a moja cesta ďalej bola ohrozená. Priamo na Ireland‘s Eye je to asi 8 km, čo trvá asi 1,5 hodiny a asi po 500 metroch som si uvedomil, že nevidím ani Ireland‘s Eye a ani breh od Portmarnock, iba Labay Island, z ktorého som práve vyrazil. V tejto situácii by bol kompas nevyhnutný. Ale ten som si nechal v aute. Rýchlo som premýšľal alternatívny plán a rozhodol sa ísť naspäť na skalnatý ostrov plný vtákov a mojích nových kámošov tuleňov. Ešte som stretol dvoch na kajakoch a rybárov na lodi, pýtali sa ma, či som v pohode, a ja že to zmáknem. Iba mi povedali, že majiteľ si neželá, aby mu chodili ľudia po ostrove. A tak som hľadal vhodné miesto na pristátie a kam umiestnim stan. Táto časť ostrova bola veľmi nerovná a strmá, breh lemovali špicaté skaly. Potom som uvidel mojich kámošov tuleňov a to som bral ako znamenie, kde sa zložiť na noc. S námahou som vytiahol ťažko naložený kajak asi 5metrov nad hladinu, aby som zaistil, že mi ho príliv nezoberie. Po krátkom výstupe som objavil nádherné miesto, priamo nad vysokým útesom, kde bolo široko ďaleko jediné rovné miesto pre stan. Hlasitý zvuk vtákov, ktorých tu bolo veľké množstvo ma sprevádzal pri obdivovaní dúhy, ktorá sa objavila, keď sa prvé dažďové kvapky priblížili k ostrovu. Keď som postavil stan a pripravil sa na noc, cítil som vnútorný mier, spokojnosť a po dni plnom dobrodružstva skutočne posilnený. Pozoroval som oblohu, ktorá bola stále tmavšia, vtáky lietali tu a tam vytvárajúc výnimočný orchester tónov a zvukov. Toto bol jeden z mojich najlepších dní v živote.

 

DRUHÝ DEŇ – 11.6.2009

Zobudil som sa do slnečného dňa. Vtáky boli všade okolo mňa a vedel som, že toto bude ďalší zaujímavý deň. Nemal som žiadny dôvod ponáhlať sa z ostrova a tak som sa potuloval po okolí a fotil. Pred poludním zostalo celkom teplo a tak som bol rád zas na kajaku. Teraz s dobrou viditeľnosťou som pokračoval k mojej ďalšej zastávke - malý ostrov Ireland‘s Eye. Počas cesty tam som sa ocitol doteraz najďalej od pevniny a cítil som sa výnimočne na otvorenom mori. More ma pohupovalo hore a dole a zozadu sa valiace vlny ma poháňali vpred. Zrazu predomnou vyskočila nejaká ryba, myslel som si, že by to mohol byť malý delfín. Potom neskôr mi to skupinka potápačov potvrdila. Z času na čas som si zajedol sladku sézamovú tyčinku a vesloval ďalej. Keď som dorazil na Ireland‘s Eye, opäť som uvidel dvoch tuleňov a rozhodol sa, že sa prejdem po ostrove a vyfotím početnú kolóniu vtákov. A tak som kráčal na najvyššie položené miesto ostrova, kde boli vysoké skaly pokryté bielo farbiacim vtáčim trusom. Zrazu na mňa začali vtáky útočiť, keďže som vstúpil do ich zóny. Počas úteku dole som si uvedomil, že práve vychovávajú mladé. Pokoj mi dali, až keď som bol v bezpečnej vzdialenosti a vtedy som sa smial na tom, akú lekciu mi život dal. Moja cesta pokračovala popri Howth a tu bolo už plno ľudí a lodiek. Pekný slnečný deň, bolo mi príjemné ísť pomaly a vychutnávať si okolie. Pokračoval som k North Bull Island, ktorý je už pri Raheny a to už sa stmievalo a tak som sa rozhodol tam utáboriť. Avšak ešte predtým som si povedal, že si zasurfujem na vlnách, ktoré sa vytvárali pred pevninou. A v tom som sa raz nešťastne prevrátil do vody a voda mi prešla cez pás až do mojich takzvaných nepremokavých nohavíc a ja zostal mokrý a podchladený. To už som sa ponáhľal postaviť stan a zaliezť do teplého a suchého spacáku. Bol to dobrý deň.

 

DEŇ TRETÍ – 12.6.2009

Ráno, keď som vstal, som si uvedomil, že vonku je silný vietor, zamračené a chladno. Moje oblečenie bolo ešte stále celkom mokré a studené a tak som rýchlo niečo zjedol a spravil si dosť teplého Pu-Erh čaju na celý deň, pretože ma čakala najdlhšia cesta z North Bull Island až do Portmarnock. Vlny boli celkom vysoké a vietor ma tlačil naspäť. Cesta do Portmarnock bola tažká, ale ja som sa rozhodol, že to zvládnem aj napriek svalovici, únave a podchladeniu. Vlny boli také silné, že som sa vždy ocitol na moment vo vzduchu a s každou prichádzajúcou vlnou náraz o hladinu a následne studená sprcha spolu s vetrom šlahajúcim studené kvapky rovno do tváre. Svojím spôsobom som si to aj vychutnával ako malé dieťa na nejakom kolotoči. Môj zmysel pre dobrodružstvo a adrenalín tu ožili naplno a ja som spoznával časť mojej osobnosti, o ktorej som doteraz nevedel. Bola mi zima, pretože moje oblečenie nebolo práve najlepšie na takúto expedíciu a tak som po ceste naspäť premýšlal o nejakých nových doplnkoch. Až keď sa jedná o prežitie si uvedomujeme, aké sú niektoré veci dôležité. Keď ide o studené, veterné a mokré prostredie, tak vodotesné, hrejivé a pritom dýchateľné oblečenie je nevyhnutnosť. Tentokrát som sa snažil dostať naspäť čo najrýchlejšie, s občasnými prestávkami na pevnine popri skalnatom pobreží Howth na čaj alebo rýchle občerstvenie. Dráma nastala, akonáhle som bol za majákom, ktorý je na juhovýchodnej časti Howthu, kde vietor a vlny ma začali poháňať zozadu. Ale keďže som bol ťažko naložený, bolo velmi tažké manévrovanie cez rozbúrené more, obzvlášť, keď sa zozadu valiace vlny rozbýjali o môj kajak. Tu som sa viac obával o to, aby ma to neprevrhlo do mora, keďže som bol neskúsený v extrémnych situáciach. Cítil som sa taký malý, obklopený takým mocným elementom, so všetkým rešpektom voči prírode som prekonával strach a pracoval na ceste domov. Nebolo možné zastaviť túto jazdu ako v Disney Land, chcel som dobrodružstvo veľkého kalibru a tu bolo. Unavený, ale posilnený som prišiel k Portmarnock pláži keď som si pri vybalovaní vecí uvedomil, že môj foťák a pár iných vecí bolo zaplavených slanou vodou. Dva týždne starý Canon 500D s objektívom Sigma 24-70 mm f2.8 bez známky života. Žiadna chuť na vyplakávanie a obviňovanie sa. Bol som rád, preto čo som prežil a vďačný za všetky skúšky, ktorými som prešiel. Aspoň som mal dôvod pouvažovať o novej výbave. Bol to skutočne náročný deň, či už psychicky alebo fyzicky, ale zvládol som to. A tak spokojný, posilnený a vďačný za vyhriate auto som sa dal na cestu do Navanu, počúvajúc moje obľubené songy a premýšlal o tom, čo som za posledné tri dni zažil. Tento výlet bol testom mojích síl a schopností a určite si to rád zopakujem v budúcnosti aj na iných miestach. Cítim sa veľmi dobre po tom všetkom a teším sa na ďalšie výlety, či už turistické alebo kajakovanie na jazerách či mori.

 

O AUTOROVI

Oto Winkler

Pochádzam z Leopoldova, narodil som sa v Trnave. Môj život sa od detstva točil okolo športu a dobrodružstiev. Vyštudoval som v chemicko - farmaceutickom obore. Rád cestujem a spoznávam nových ľudí. Teraz som zameraný na fotenie a grafický dizajn.

 

vyskúšaj novú prepravu! parcel.ie

www.irsko-preprava.sk

Kalendár udalostí v komunite

Opýtaj sa právnika
  1. Stačí vyplniť tento formulár a my ťa budeme kontaktovať!
  2. Meno:
    Invalid Input
  3. Email:(*)
    Zadajte prosím Vašu emailovú adresu
  4. Tel. číslo:
    Invalid Input
  5. Vyber okruh problému/otázku.
    Invalid Input
  6. Invalid Input
  7. Overovací reťazec:
    Overovací reťazec:
      ObnoviťInvalid Input

Máme online 119 hostí 

JoomlaWatch Stats 1.2.9 by Matej Koval