Slovak in Ireland, magazine for Slovak community living in Ireland

Pozná ho hádam každý. Bez huslí by bol ako bez pravej ruky. Sú jeho súčasťou. Mladý a ambiciózny Slovák, no predovšetkým folklorista, ktorý hrdo šíri kultúru a slovenský folklór na írskom ostrove. Jeden z mála, ktorého si všimol aj Irish Independent a jeho fotka v kroji sa v súvislosti s festivalom medzinárodných kultúr objavila aj tam. Andrej Záhorec.

Andrej, si jedným z kľúčových ľudí, ktorí v Írsku prezentujú slovenký folklór a kultúru. Ako sa cítiš v tejto pozícií?

Myslím, že všetci sme kľúčoví, lebo sme ako jedna veľká rodina. Keby nebolo jedného i druhého - nebolo by to ono. Všetci sme kamaráti a stretávame sa. Okrem Čarovného kontrabasu pôsobíš aj ako vedúci hudobnej zložky folklórneho súboru Ostroha.

Koľko aktívnych členov má tento súbor?

Čarovný kontrabas je vlastne momentálne ľudová hudba FS Ostroha a vedúcim už nie som. Tuto pozíciu som prenechal Ajovi Gonšenicovi. Tých aktívnych je okolo tridsať. Okrem muzikantov, tanečníkov a speváčok sú to aj ľudia, ktorí sa zúčastňujú na každej akcii, pomáhajú nám s organizovaním, hoci nie sú priamo členmi– skôr by som povedal, že sú nadšenci folklóru.

Aká ste partia?

Stretávame sa veľmi často, lebo ako som povedal, sme rodina. Folklór je to, čo nás drží spolu a keď je voľný čas alebo niečo oslavujeme – nájdete nás pokope.

Čím to je, že vy folkloristi máte v očiach iskru, ste veselí a viete sa tak tešiť zo života v Írsku?

Je to asi tým, že robíme to, čo nás baví. Keby som v Írsku nehral, asi by som tu nevydržal. Poznám ľudí, ktorí, keď sa k nám pridali, stali sa z nich úplne iní ľudia. Ten kolektív a to, že nás spolu niečo spája, môžeme sa stretnúť na BBQ alebo si ísť zahrať bowling – to je to najlepšie. To je ten čas, ktorý nám nahrádza rodinu. Kvôli tomu sa mi bude v blízkej dobe ťažko odchádzať.

Máte nejaký fanklub alebo internetovú stránku, ktorú môžu navštíviť vaši priaznivci?

Máme stránku folklórneho súboru Ostroha na facebooku, a aj webstránku www.fsostroha.com

Majú Slováci v Írsku radi folklór?

Každý človek, ktorý je v zahraničí, má rád folklór, lebo mu to pripomína domov. Momentálne však zisťujem, že Slovákov v Írsku ubúda, pretože ako začala kríza, veľa ľudí odcestovalo. Vidím to aj na tom, že napriek propagácií sa na našich veseliciach nezúčasťuje uz toľko ľudí ako v minulosti.

Na akej úrovni je prezentácia slovenskej kultúry v Írsku?

Myslím, že je to na dobrej ceste, len treba vziať do úvahy aj fakt, že koľko ľudí to bude robiť v budúcnosti. Máme tu Slovenské Centrum – Írsko, folklórny súbor Ostroha – každý plní svoju funkciu, ale ja si stále myslím, že chýbajú také veci ako majú napríklad Poliaci, či už premietanie poľských fi lmov, ktoré bolo zastrešované AIB bankou, výstava poľských maliarov atď. Máme na to, aby sme robili takéto veci. Dôležití sú nadšenci kultúry a to, koľko ich tu zostane. Ja osobne plánujem návrat domov.

Prečo domov? V Írsku si svojím spôsobom ako doma. Robíš tu to, čo ťa baví a máš tu aj veľa kamarátov…?

Slovensko a rodina mi chýbajú. Tiež vidím, že doma je kultúra na určitej úrovni, a keby bola viac podporovaná, bola by v úplne iných sférach. Chcem ísť domov a prezentovať našu kapelu a hudbu, ktorú hráme. Do budúcnosti by som chcel zorganizovať nejaký malý ľudový orchester na Slovensku, také folklórne teleso. Poznám tam veľa chalanov už od detstva, ktorí hrajú a majú radi folklór. Možno robiť ľudové piesne na iný spôsob, obohatiť ich o nové prvky, či už prvky iných kultúr, jazzové a podobne. Som toho názoru, že napreduje svet, technika, a preto musí napredovať aj folklór. Doma by som bol ochotný aj „nepracovať“ a venovať sa tomuto ako muzikant na voľnej nohe. Kdežto tu sa to nedá. Ľudia sem prišli za iným cieľom. Keby som si chcel zahrať na festivale, na „ festivalovom ožranisku“ (takto ľudovo my folkloristi voláme plochu pri stánkoch) s inými muzikantami, postretávať známych – je ľahšie cestovať z Bratislavy ako z Írska. Aj to je to, čo mi v Írsku chýba. Nemôžem sa zúčastňovať týchto ľudových akcií, ktoré mi tak veľmi chýbajú.

Ako to potom bude, keď odídeš z Írska? Kto to tu bude organizovať?

Máme vedúcu súboru – Silviu Krukovú a potom Ajo s Tinkou Gonšenicovcov. Určite to budú.

Bude sa ti ťažko odchádzať?

Určite. Veľmi ťažko. Som rozhodnutý, že do konca roka odídem. Tu som už niečo urobil a už je načase ísť domov a urobiť niečo tam. Folklórny súbor Ostroha má tanečnú, spevácku a hudobnú zložku. Tá tanečná má veľmi pekné kroje.

Akým spôsobom ste ich mohli zafinancovať?

Folklórny súbor Ostroha je projekt Slovenského Centra - Írsko. Za pomoci Slovenského Centra – Írsko sme požiadali o grant a schválením tohto grantu sme si mohli zakúpiť kroje, ktoré vlastne patria Slovenskému Centru. Čo sa krojov týka, máme mužský z východného a stredného Slovenska, dievčenský horehron, východ a Liptov.

Minulý rok ste sa ako zahraniční Slováci zúčastnili aj akcie zahraničných Slovákov…

Boli to Dni Slovákov žijúcich v zahraničí. Tuším to bol posledný ročník. Ako folklórny súbor Ostroha sme tam boli pozvaní Úradom Slovákov žijúcich v zahraničí. Dostali sme dotáciu od Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí na preplatenie leteniek a ostatné náklady tiež hradil spomínaný úrad. Bolo to stretnutie Slovákov, ktorí žijú za hranicami Slovenska a prezentujú svoje spolky, centrá a komunity. My sme v rámci programu vystúpili ako folklórny súbor Ostroha– projekt Slovenskeho Centra - Írsko s naším tancom, spevom, hudbou a mali sme nacvičený aj jeden írsky tanec. Na tomto podujatí bolo zastúpenie z celého sveta. Boli tam spisovatelia, speváci, umelci, ktorí žijú v zahraničí a samozrejme zástupcovia slovenských spolkov Slovákov žijúcich v zahraničí. Mali sme tam dosť veľký úspech a nadviazali sme nové kontakty s inými krajinami.

O grant z USSZ ste požiadali aj tento rok. Na čo konkrétne?

Chceli by sme vystúpiť na folklórnom festivale Detva a taktiež sme požiadali o grant na ďalšie kroje.

Máš prehľad aj o slovenských komunitách a ich prezentácií ľudovej kultúry v iných krajiných sveta? Na akej úrovni sú?

V Londýne majú dva súbory – Karpaty a Morena, v Belgicku Li Tchena, vo Francúzsku, v Amerike, v Austrálii majú taktiež folklórny súbor. Nás folkloristov je vo svete veľmi veľa. My sme taká mafia. Všetko sú to súbory na vysokej úrovni.

Ako spätne hodnotíš tvoje folklórne začiatky v Írsku?

Bolo to náročné, ale ako som povedal, sme rodina, kolektív, ktorý drží pokope a pomáha si navzájom. Ľuďom sa naša hudba, tance, spevy páčia a je to aj reklama pre Slovensko a ukazujeme iným národom, aká je naša pestrosť tradícií, tancov a hudby. Som šťastný, že sa nám také niečo podarilo, a že som toho súčasťou.

Ktoré vystúpenie ti najviac utkvelo v mysli pri prezentácií kultúry v Írsku?

Najväčším zážitkom pre mňa bolo, keď sme hrali írskej prezidentke a slovenskému prezidentovi. Bola to veľká akcia, kde írska prezidentka na mňa neskutočne zapôsobila. Zážitkov však máme neúrekom, z každej akcie by sa niečo našlo.

Fotografie: Ján Lukáč