Slovak in Ireland, magazine for Slovak community living in Ireland

Keď sa človek ocitne v novej krajine, okrem kultúrnych zmien a v prípade Írska – aj notorických zmien počasia, na neho nevyhnutne čakajú aj zmeny v legislatíve. Väčšina z nás sem prišla pracovať, a hoci nie každý sa v práci stretne s tým, že musí vedieť obhájiť svoje práva, je dobré v takýchto situáciách vedieť, na koho strane stojí zákon.

Vybrali sme teda najčastejšie problémy, s ktorými sa Slováci pracujúci v Írsku stretávajú, a tiež návod ako ich riešiť. Je medzi nimi napríklad vyplácanie nadčasov, nemocenských dávok alebo nevyplatená mzda. Prinášame tiež pár skúseností Slovákov, ktoré sú príkladom toho ako (ne)treba postupovať v problematických situáciách. Keďže nie je reálne zmestiť celé zákony a vyhlášky na pár strán, dočítate sa aj o tom, kde sa dajú nájsť oficiálne informácie o zamestnaneckých právach, a to dokonca v slovenčine.

Právo obdržať písomné podmienky pracovného pomeru

Do dvoch mesiacov od začatia pracovného pomeru je vám zamestnávateľ povinný poskytnúť podmienky prijatia do zamestnania, a to v písomnej forme. Presný zoznam informácií a údajov, ktoré má pracovná zmluva obsahovať, definuje zákon Terms of Employment (Information) Act 1994-2001. Niekedy sa môže stať, že sa zamestnávateľ rozhodne zmeniť niektoré z podmienok – ako to bolo v prípade Anny, ktorej minulý rok z dôvodu ekonomickej recesie znížili plat o 10%: „Spolu s kolegami sme rozmýšľali o tom, že na nášho zamestnávateľa podáme sťažnosť, lebo s takouto zmenou nikto z nás nesúhlasil. Neskôr som sa však dozvedela, že kríza je dostatočným dôvodom na zníženie platu aj bez nášho súhlasu, lebo sa tým vlastne zaisťuje ďalšie fungovanie firmy. Takže sme sa s tým museli zmieriť.“ Ak chce váš zamestnávateľ pozmeniť pôvodnú pracovnú zmluvu, musí vám to písomne oznámiť, a to maximálne mesiac po zavedení zmien. Existujú aj situácie, kedy zmeny netreba nahlasovať, pretože sú dané úpravami legislatívy alebo kolektívnymi dohodami.

Právo na vyplatenie mzdy a obdržanie výplatnej pásky

Na výplatnej páske musí byť jasne uvedená hrubá mzda a zoznam jednotlivých zrážok, ako napr. PAYE, PRSI, dôchodkové poistenie, atď. Spôsob a frekvencia vyplácania mzdy musia byť uvedené v písomných podmienkach, a ak má dôjsť k ich zmene, musí vám to zamestnávateľ oznámiť písomne do mesiaca od zavedenia zmien. Ak sa stane, že neobdržíte výplatnú pásku alebo nebodaj nedostanete zaplatené, resp. vám z výplaty strhnú niečo, čo by nemali, zájdite najprv na účtovné oddelenie a upozornite mzdového účtovníka na chybu. Ak ju neodstráni, máte právo podať sťažnosť na Rights Commissioner. Na stránke www.lrc.ie nájdete potrebné formuláre.

Právo na maximálny počet odpracovaných hodín a prestávky/dovolenku

Zákon o organizácii pracovného času z roku 1997 (Organization of Working Time Act 1997) udáva, že maximálny počet odpracovaných hodín za týždeň je 48. Treba však vziať do úvahy priemerný počet odpracovaných hodín za štyri mesiace, a ak pracujete na nočné smeny, za dva mesiace. Aj pri sezónnych zmenách, napríklad počas vianočného obdobia pracujete povedzme 52 hodín týždenne, maximálny počet hodín sa bude počítať na základe hodín, ktoré ste odpracovali za uplynulých šesť mesiacov. Ďalším častým problémom je otázka prestávok. Kombinácia strachu o zamestnanie a neznalosti zákonov môže v tomto prípade viesť až k poškodeniu zdravia. Rozprávať by o tom vedela Monika (29), ktorú celková prepracovanosť doviedla až do nemocnice. Niekoľko mesiacov pracovala na dvanásť hodinové smeny s 15-minútovou prestávkou. Párkrát za sebou v práci skolabovala a nakoniec skončila v nemocnici: „Sťažovala som sa u môjho nadriadeného, že takto to už ďalej nejde. Ubezpečil ma, že sa to zmení, je to len otázkou pár týždňov, kým skončíme mimoriadnu zákazku, a že aj on sám si nemá kedy oddýchnuť. Ťahalo sa to však príliš dlho a môj organizmus takú záťaž jednoducho nezniesol.“ Monika sa neskôr obrátila na právnika, ktorý jej pomohol dať, teraz už bývalého zamestnávateľa, na súd za porušenie jej práv a poškodenie zdravia.

A na aký odpočinok máme podľa zákona nárok?

• 15-minútovú prestávku po viac ako 4,5 odpracovaných hodinách,

• 30-minútovú prestávku po viac ako 6 odpracovaných hodinách (môže zahŕňať 15-minútovú prestávku),

• 11-hodinový odpočinok na každých 24 hodín,

• nepretržitých 24 hodín odpočinku za týždeň, po dennom 11-hodinovom odpočinku,

• zamestnanci obchodov, ktorí pracujú medzi 11.30 a 14.30, musia mať, po 6 hodinách, dovolenú hodinovú prestávku, ktorá sa musí začať medzi 11.30 a 14.30.

Tieto prestávky sa môžu rôzniť s ohľadom na kolektívne zmluvy alebo zvyky v rámci jednotlivých odvetví. Ak však pracujete v niektorom z nasledujúcich sektorov, nespadáte pod Organization of Working Times Act 1997: Zamestnanci pracujúci v doprave (napr. vodiči); bezpečnostný dozor (vyžaduje sa tu fyzická prítomnosť); verejné služby (vrátane ošetrovania a starostlivosti o osoby v rezidenčnej starostlivosti alebo inštitúciách); služby na letisku alebo v príprístave; produkcia v tlači, televízii, rádiu a poštové služby; služby poskytované rýchlou záchrannou pomocou, protipožiarnou ochranou a služby verejnej ochrany; výroba a distribúcia plynu, vody a elektriny; zbieranie domového odpadu; priemyselná činnosť (ktorá nemôže byť prerušená); poľnohospodárstvo; turizmus; výskum a vývoj; začínajúci lekári v nemocnici; zamestnanci pracujúci na mori; rodinní príslušníci; príslušníci obranných síl; príslušníci polície. V týchto sektoroch môžu existovať kolektívne dohody alebo registrované dohody, ktoré riešia otázky odpočinku individuálne.V porovnaní so Slovenskom, kde je spolu 15 dní pracovného pokoja (vrátane štátnych sviatkov), sa írskych 9 „public holidays“ môže niekomu zdať trochu málo. Ak pracujete na part time, musíte mať tiež odpracovaných 40 hodín počas 5 týždňov predchádzajúcich dňu pracovného pokoja. V praxi to znamená aspoň 8 odpracovaných hodín týždenne, aby vám vznikol nárok. Zamestnávateľ vám môže nárok uplatniť jednou z nasledujúcich možností:

• Dňom plateného voľna v deň pracovného pokoja.

• Dňom plateného voľna v mesiaci kedy je deň pracovného voľna.

• Dodatočným dňom zákonnej dovolenky.

• Dodatočnou mzdou za jeden odpracovaný deň.

Medzi „public holidays“ patria: Nový Rok (1. január), Deň sv. Patrika (17. marec), Veľkonočný pondelok, prvý májový pondelok, prvý júnový pondelok, prvý augustový pondelok, posledný októbrový pondelok, 1. sviatok vianočný (25. december), 2. sviatok vianočný (26. december).

Nadčasy, nemocenské dávky, pracovná neschopnosť

V Írsku neexistuje platná legislatíva, v ktorej by bola daná povinnosť zamestnávateľa platiť zamestnancovi za nadčasy. Ak nemáte čierne na bielom v pracovných podmienkach alebo kolektívnych zmluvách v rámci niektorých hospodárskych sektorov uvedené, že vám budú nadčasy vyplácať, nemáte na ne nárok. Daniel, zamestnaný ako administrátor v cateringovej spoločnosti, hovorí: „Dosť často sa stávalo, že som musel zostať v práci dlhšie ako som to mal uvedené v zmluve. Tak dvakrát do týždňa som tam bol o hodinu dlhšie, ale nedostával som prácu navyše zaplatené. Keď som sa na to išiel sťažovať, povedali mi, že o platených nadčasoch nebola v zmluve reč, takže na ne nemám nárok. Odvtedy spravím len to, čo stihnem, a keď padne piata, vypínam počítač a idem domov.“ Podobne to platí aj o nemocenských dávkach (sick pay) a v prípade práceneschopnosti (sick leave). Ak ochoriete alebo utrpíte nejaký úraz a nemôžete pracovať, prečítajte si, čo o takejto situácii hovorí vaša pracovná zmluva. Zamestnávateľ nie je podľa zákona povinný vám dávky vyplatiť, je však povinný uviesť pravidlá, podľa ktorých bude firma v prípade vašej choroby postupovať. Ak podľa zmluvy nemáte nárok na nemocenské dávky vyplácané zamestnávateľom, skúste požiadať o Illness Benefit. Prvé tri dni vašej práceneschopnosti sa nebudú brať do úvahy.

Právo na rovné zaobchádzanie

Štyridsaťdeväť ročný Dušan je príkladom diskriminácie v zamestnaní: „Za nadčasy som dostával zaplatené neskoro, niekedy dokonca vôbec, hoci moji kolegovia takýto problém nemali. Manažér neustále kontroloval moju prácu, dokonca aj keď nebol vo firme. Volával môjmu supervisorovi a prostredníctvom neho mi dával úlohy navyše. Prácu, ktorú bežne vykonávali dvaja, som musel robiť sám. “ Toto všetko mu začalo spôsobovať zdravotné problémy a stres: „Po istom čase som pochopil, že ma diskriminuje ako jediného cudzinca vo firme – jediného okrem seba. Človek by si myslel, že sme na rovnakej lodi a budeme držať spolu... Nie som typ, ktorý by dobrovoľne a v tichosti trpel nespravodlivosť, tak som mu od začiatku dal najavo, že prekračuje hranice. Bol som za ním, a pokojne som mu povedal, že mám pocit, že robí rozdiely medzi mnou a ostatnými. Reagoval tak, že nemá čas to teraz riešiť, zobral do ruky mobil a začal s niekým telefonovať. Potom odišiel z kancelárie.Napísal som teda oficiálnu sťažnosť zamestnávateľovi, dohodli sme si stretnutie, kde budú vypočuté obe strany. Skončilo to tým, že zamestnávateľ nepovažoval správanie môjho manažéra za diskrimináciu.“ Na to, aby sa nerovnaké jednanie so zamestnancami v porovnateľnej situácii mohlo považovať za diskrimináciu, musí vychádzať z aspoň jedného z týchto dôvodov:

1. Pohlavie

2. Manželský stav

3. Rodinný stav

4. Sexuálna orientácia

5. Vierovyznanie

6. Vek

7. Handicap

8. Rasa

9. Príslušnosť ku komunite travellerov.

Keďže Dušanova snaha vyriešiť problém priamo v práci nevyšla, a keďže jednu z horeuvedených podmienok splnil (číslo 8 v sebe zahŕňa nielen rasu, ale aj národnosť, farbu pleti a príslušnosť k etnickej skupine), rozhodol sa podniknúť ďalší krok – obrátil sa na Equality Tribunal. Je dôležité poznamenať, že návrh na sťažnosť je treba poslať do šiestich mesiacov od posledného prejavu diskriminácie. Zákon proti diskriminácii v zamestnaní eďže Dušanova snaha vyriešiť problém priamo v práci nevyšla, a keďže jednu z horeuvedených podmienok splnil (číslo 8 v sebe zahŕňa nielen rasu, ale aj národnosť, farbu pleti a príslušnosť k etnickej skupine), rozhodol sa podniknúť ďalší krok – obrátil sa na Equality Tribunal. Je dôležité poznamenať, že návrh na sťažnosť je treba poslať do šiestich mesiacov od posledného prejavu diskriminácie. Zákon proti diskriminácii v zamestnaní(Employment Equality Act) tiež udáva, že zamestnávateľ nemôže postihnúť zamestnanca, ktorý podáva proti nemu sťažnosť, ani ak podporuje kolegu, ktorý sťažnosť podal. Equality Tribunal momentálne začal formálne vyšetrovanie Dušanovho prípadu, pretože snahy na sprostredkovanie medzi ním a zamestnávateľom neboli úspešné.

Kde hľadať informácie?

Okrem internetových zdrojov ako napr. www.citizensinformation.ie alebo www.employmentrights.ie je k dispozícii aj praktická kniha Know Your Rights, ktorá sa aktualizuje každý rok. Spolu s informáciami o pracovnom práve v nej nájdete aj rodinné a majetkové právo, dane či otázky sociálneho zabezpečenia. Je napísaná formou otázok a odpovedí, s prehľadnými príkladmi. Knihu možno dostať v každom kníhkupectve. Ak nemáte veľmi dobrú angličtinu, jednoznačne kliknite na www.employmentrights.ie. Je tam možnosť vybrať si stránku v slovenskom jazyku, a v časti „Publications“ nájdete bohatý zdroj informácií v slovenčine – od Sprievodcu írskym Zákonníkom práce po vyhlášku o stravovacích zariadeniach, stavebníctve a mnohé iné.Sprievodca írskym Zákonníkom práce je 38-stranová brožúra s celkom detailným prehľadom práv zamestnanca a zamestnávateľa. Nie je to kompletný preklad jednotlivých zákonov, pre orientáciu a ujasnenie si tých najzákladnejších pojmov, právnych skutočností a nárokov však úplne stačí. Dočítate sa v nej napríklad, aké sú vaše nároky na dovolenku a odpočinok, vyplácanie mzdy, práva a povinnosti zamestnanca pracujúceho na plný alebo skrátený pracovný úväzok, otázky týkajúce sa výpovede atď. Okrem toho je v brožúre uvedený aj zoznam inštitúcií a organizácií, na ktoré sa zamestnanec môže obrátiť v prípade, že zamestnávateľ porušuje jeho práva. Brožúra je vo forme .pdf, takže si ju môžete vytlačiť a v prípade potreby si v nej kedykoľvek rýchlo vyhľadať potrebné informácie.

A samozrejme, dobrým zdrojom v slovenčine je aj naša internetová stránka www.slovakinireland.ie.

Nie každý sa s nadšením hrnie do štúdia legislatívy. Je však dobré poznať aspoň základné práva, aby sme v krízovej situácii vedeli, na koho strane stojí zákon. Hoci sme v Írsku cudzinci, v zamestnaní máme presne tie isté práva ako domáci – a ak ich zamestnávateľ porušuje, máme nárok požiadať o nápravu.