Naboso na vrch Sv. Patricka

Správy :

Napísal Brigita Weissová

Streda, 20 Október 2010 10:13

Po ceste z víkendového výletu sme sa zastavili na úpätí pútnického vrchu Croagh Patrick. Je opradený legendou, ktorá hovorí, že sv. Patrik sa tu modlil a postil 40 dní a nocí za Írsko a jeho ľudí a okrem iného aj zbavil krajinu hadov. Hneď ako sme vystúpili z auta a zadívali sa na vrchol, cítili sme , že tento kopec raz musíme zdolať. Hoci nás lákal ba priam ťahal k sebe neuveriteľnou silou, museli sme odolať. Čas bol neúprosný, stmievalo sa a predstava povinností nasledujúceho pracovného dňa nás pohýňala opačným smerom. A tak so sklamaním sme nasadli do auta a odfrčali domov do Dublinu.

Výzva nenechala na seba dlho čakať. priebehu niekoľkých týždňov sme naplánovali presný dátum a podrobnosti tak vytúženej výpravy. Keďže hora svätého Patrika sa nachádza na západnom pobreží, asi tak 3,5-4 hodinky autom, chceli sme čas strávený pri obdivovaní írskych prírodných krás využiť čo najlepšie. tak sme naplánovali vyraziť už v skoré sobotné ráno.Prvý deň sme strávili na malom, okúzľujúcom ostrove s názvom Clare Island, kde sme sa museli prepraviť pomocou lokálnej ferry. No a to vám bol zážitok! Vďaka veternému počasiu nás Atlantik prijal ako súčasť svojho zábavného vystrájania. Vlny s nami hádzali, voda špliechala a my....??? My sme si to užívali ako prírodnú húsenkovú dráhu. Tá úžasná zábava skončila po 30 minútach, keď kompa prirazila k mólu na ostrove. Po ubytovaní v neďalekom, útulnom B&B sme vyrazili preskúmať ostrov. Počasie bolo nádherné a ako zvyčajne aj premenlivé. Užili sme si slnko aj dážď. Ráno opätovným použitím „húsenkovej dráhy“, tentokrát však menšieho rozmeru, sme sa dostali na pevninu. Autá sme vďakabohu našli na miestach, kde sme ich deň predtým zaparkovali. Pred výstupom nás už čakala len jedna zastávka v Leconvay, kde sme sa stretli na svätej omši s ďalšími Slovákmi.

Zmysel pre obetu

Vyrazili z Dublinu o 6.00 hodine, aby sa zúčastnili spoločného výstupu s nami. Pohľad z parkoviska naznačoval, že počasie sa s nami tam hore maznať nebude. Vrchol bol v čiernych nepreniknuteľných mrakoch a tu dole z času na čas pršalo. U niektorých sa zrodili pochybnosti a váhanie, ale úprimná a hlboká túžba po dobrodružstve ich v okamihu vyhnala. Hor sa na vrchol. Ale čo to? Niektorí namiesto utiahnutia si pohodlnej turistickej obuvi sa začínajú vyzúvať. Mužské i ženské pokolenie bez rozdielu, ba dievčatá akoby mali väčší zmysel pre obetu a utrpenie ako silnejšia polovica ľudstva. Je to tradícia, či návrat k stredovekej askéze? Obeta?! Prečo? Začo? Pre koho? Na to si odpovedal každý sám vo svojom vnútri.

Takto vyzerali chodidlá jedného z účastníkov výletu po 60 minútovom výstupe.

Krok, ktorý nás posúva dopredu

Vyrazil so svojim úmyslom v srdci a s modlitbou na perách. Keďže som nechcel zaostať za týmito odvážlivcami, vyzul som topánky aj ja a skúsil prvé kroky. Prvé bodnutia ostrých kamienkov, prvý pocit masáže chodidiel. vtedy som si povedal: Aspoň do polovice vyšliapať kopec na boso je stále lepšie ako vôbec to neskúsiť. Nasledoval krok za krokom. Sústredené ukladanie bosých nôh na kamenistý chodník. Veľmi mi to pripomínalo ľudskú púť životom. Aj to sú kroky starostlivo vyberané, avšak i napriek sústredeniu často šliapneme na niečo veľmi ostré. Bolesť sa stupňuje z kroka na krok až už máme toho dosť a stále nástojčivejšie prichádza pokušenie obuť si topánky. Ale v tom prídu miesta, kde je tráva zmáčaná čerstvým dažďom. Nohy pocítia príjemné schladenie a úľavu. Naberajú nové sily na ďalších pár krokov, ktoré môžu znova bolieť. Avšak najväčšie sústredenie zostáva len na ten jeden, najbližší, nasledujúci krok. Pohľad na vrchol, ktorý je ešte kdesi v diaľke a v hmle, nás totiž dokáže poriadne zneistiť a spochybniť, či dokážeme prísť až tam. A práve preto v tej jednej chvíli je najdôležitejší práve ten jeden krok, ktorý nás posúva dopredu. Tieto a podobné myšlienky lietali mojou mysľou a vtláčali sa mi hlboko do nôh i do srdca. Po prvej polovici výstupu došlo k lámaniu chleba. Kríza, ktorá mohla znamenať koniec. Pokušenie obuť sa bolo neuveriteľne blízko. Vynáralo sa každým ďalším krokom. Vzdať sa. Uľahčiť si to. Uchlácholiť sa frázami ako: Veď si už toho prešiel dosť! Už si v polovici!Veď to nie je hanba ísť obutý. Priznaj si, že to nedokážeš! Chvíľkové váhanie. A zrazu prichádza veľká neznáma sila a odhodlanie urobiť ďalší krok a potom ešte jeden... Topánky nakoniec ostali v ruke a krok sa stal istejší a pevnejší. Vrchol ponorený v hmle bol citeľne bližšie. Hoci náročné stúpanie poslednej etapy výstupu pôsobilo odradzujúco, nádej na dosiahnutie cieľa ma poháňala stále vpred. Z oparu začali vystupovať obrysy kaplnky a postavy mne známych ľudí.

Hora svätého Patrika čaká i na teba

Áno, som tam! Už som na vrchu! Aká bola moja prvá myšlienka? Vďaka, Bože, s Tebou som to zvládol. Nedovolil si mi vzdať sa i napriek veľkému pokušeniu. Zvítali sme sa všetci do jedného s veľkými úsmevmi a slovami obdivu. Nasledovalo ľahké občerstvenie od výmyslu sveta. Každý nadšene pofotil aspoň tisíc záberov, aj keď viditeľnosť bola maximálne na desať metrov. V pohodlí vibramiek plní radosti a eufórie z dosiahnutého cieľa sme sa vybrali na cestu späť. Všetci sme boli tak naplnení pocitmi, zážitkami a pokojom, že rozprávaniu nebolo konca kraja . Každý z nás si z hory svätého Patrika odniesol to, čo tam hľadal a možno ešte aj viac... Pevne verím, že si to niekedy ešte zopakujeme. tí, ktorí tam ešte neboli, vrelo odporúčam. Hora svätého Patrika patróna Írska čaká aj na teba.